Vladimir Nabokov sa narodil 22. apríla 1899 v Petrohrade a vo vzdelanej a dobre situovanej rodine už v útlom veku ovládal ruštinu a angličtinu, neskôr hovoril plynule aj po francúzsky. To, spolu s ďalšími osudovými okolnosťami, determinovalo jeho púť svetom. Ani len mladosť neprežil vo svojej vlasti celú. Jeho rodina musela z Ruska odísť pred boľševickou hrozbou a neskôr z Nemecka pred fašizmom, najmä keď jeho manželka mala židovský pôvod. Tri roky žili v Paríži a v roku 1940 sa odsťahovali do USA.
Za oceánom napísal aj svoje najslávnejšie dielo Lolita (1955), o zničujúcom vzťahu muža zrelého veku k 12-ročnému, trochu koketnému dievčaťu (Dolores Haze). Príbeh vo forme memoárov má viacero zvratov i dejísk. Rozpráva ho svojským štýlom samotný literárny vedec Humbert Humbert, čoraz viac sužovaný láskou a túžbou k Lolite, dcére vdovy, v ktorej dome žije ako podnájomník. Dievča sa stáva jeho nevlastnou dcérou a po tragickej smrti svojej manželky ju Humbert už ako polnohodnotný otčim berie preč a zisťuje, že jeho prvý sexuálny styk s Lolitou už nie je panenský.
Žijú ako kočovníci na moteloch a potom mu dievča ubzikne počas hospitalizácie v nemocnici. Dlho márne pátra a po piatich rokoch sa mu ozve Lolita sama, ubitá životom, zneužitá producentom v pornografickom priemysle a vydatá za chudobného automechanika. Prosí ho o pomoc, ale odmieta s ním žiť. Humbert vyhľadá producenta, zabije ho a uzaviera zmierený svoje rozprávanie. Čitateľom oznamuje, že tieto pamäte čítajú až po Lolitinej smrti. Predslovová fikcia uvádza, že zomrel na infarkt a niekoľko dní po ňom aj 17-ročná Lolita pri pôrode aj s dieťaťom.
Predslov fiktívneho psychológa Johna Raya Jr. uvádza, že mená v príbehu sú pseudonymy, vrátane mena „Humbert Humbert“. Nabokov využíva slovné hračky a nadhľad. Dvojzmysly dávajú príbehu s tragickými zápletkami neobvyklé čaro. Čitateľ podlieha duchaplnosti a jazykovej kráse textu, čo z hlavných hrdinov robí do značnej miery sympatické postavy.
Nečudo, že v 50-tych rokoch minulého storočia to s vydaním neskôr slávneho diela bolo zložité. Nabokov ho napísal v angličtine, ale v USA i Britániu bolo cenzurované. Vyšlo tam oveľa neskôr ako vo Francúzsku a vyvolalo kultúrnu senzáciu. Ruský autor Lolitu medzitým preložil do svojho materského jazyka, čo len demonštruje excentrické okolnosti tohto kultového literárneho produktu.
Adaptačne Lolite neodolali dvaja renomovaní režiséri a natočili celovečerné filmy. Stanley Kubrick už v roku 1962, teda v čase, keď predlohu všeobecne považovali za nesfilmovateľnú. Pre extravagantného filmára (Osvietenie, Mechanický pomaranč atď) bolo o to ťažšie držať sa v mantineloch prípustnosti, napriek tomu adaptovaný scenár kandidoval na Oscara a Kubrick na Zlatý glóbus. O 35 rokov neskôr natočil Lolitu aj Adrian Lyne (Flashdance, Jakubov rebrík atď.) a do hlavných rolí obsadil Jeremyho Ironsa s Dominique Swainovou. Hudbu zložil Ennio Morricone a film si našiel v USA distribútora až po roku premietania v Európe.
Zdroj feed teraz.sk
