Vladimir Nabokov sa narodil 22. apríla 1899 v Petrohrade a vo vzdelanej a dobre situovanej rodine už v útlom veku ovládal ruštinu a angli?tinu, neskôr hovoril plynule aj po francúzsky. To, spolu s ?alšími osudovými okolnos?ami, determinovalo jeho pú? svetom. Ani len mlados? neprežil vo svojej vlasti celú. Jeho rodina musela z Ruska odís? pred bo?ševickou hrozbou a neskôr z Nemecka pred fašizmom, najmä ke? jeho manželka mala židovský pôvod. Tri roky žili v Paríži a v roku 1940 sa ods?ahovali do USA.
Za oceánom napísal aj svoje najslávnejšie dielo Lolita (1955), o zni?ujúcom vz?ahu muža zrelého veku k 12-ro?nému, trochu koketnému diev?a?u (Dolores Haze). Príbeh vo forme memoárov má viacero zvratov i dejísk. Rozpráva ho svojským štýlom samotný literárny vedec Humbert Humbert, ?oraz viac sužovaný láskou a túžbou k Lolite, dcére vdovy, v ktorej dome žije ako podnájomník. Diev?a sa stáva jeho nevlastnou dcérou a po tragickej smrti svojej manželky ju Humbert už ako polnohodnotný ot?im berie pre? a zis?uje, že jeho prvý sexuálny styk s Lolitou už nie je panenský.
Žijú ako ko?ovníci na moteloch a potom mu diev?a ubzikne po?as hospitalizácie v nemocnici. Dlho márne pátra a po piatich rokoch sa mu ozve Lolita sama, ubitá životom, zneužitá producentom v pornografickom priemysle a vydatá za chudobného automechanika. Prosí ho o pomoc, ale odmieta s ním ži?. Humbert vyh?adá producenta, zabije ho a uzaviera zmierený svoje rozprávanie. ?itate?om oznamuje, že tieto pamäte ?ítajú až po Lolitinej smrti. Predslovová fikcia uvádza, že zomrel na infarkt a nieko?ko dní po ?om aj 17-ro?ná Lolita pri pôrode aj s die?a?om.
Predslov fiktívneho psychológa Johna Raya Jr. uvádza, že mená v príbehu sú pseudonymy, vrátane mena „Humbert Humbert“. Nabokov využíva slovné hra?ky a nadh?ad. Dvojzmysly dávajú príbehu s tragickými zápletkami neobvyklé ?aro. ?itate? podlieha duchaplnosti a jazykovej kráse textu, ?o z hlavných hrdinov robí do zna?nej miery sympatické postavy.
Ne?udo, že v 50-tych rokoch minulého storo?ia to s vydaním neskôr slávneho diela bolo zložité. Nabokov ho napísal v angli?tine, ale v USA i Britániu bolo cenzurované. Vyšlo tam ove?a neskôr ako vo Francúzsku a vyvolalo kultúrnu senzáciu. Ruský autor Lolitu medzitým preložil do svojho materského jazyka, ?o len demonštruje excentrické okolnosti tohto kultového literárneho produktu.
Adapta?ne Lolite neodolali dvaja renomovaní režiséri a nato?ili celove?erné filmy. Stanley Kubrick už v roku 1962, teda v ?ase, ke? predlohu všeobecne považovali za nesfilmovate?nú. Pre extravagantného filmára (Osvietenie, Mechanický pomaran? at?) bolo o to ?ažšie drža? sa v mantineloch prípustnosti, napriek tomu adaptovaný scenár kandidoval na Oscara a Kubrick na Zlatý glóbus. O 35 rokov neskôr nato?il Lolitu aj Adrian Lyne (Flashdance, Jakubov rebrík at?.) a do hlavných rolí obsadil Jeremyho Ironsa s Dominique Swainovou. Hudbu zložil Ennio Morricone a film si našiel v USA distribútora až po roku premietania v Európe.
Zdroj feed teraz.sk
