Priblížila, že personál väzníc, ktorý denne zaobchádza s väznenými osobami, nielen po prijatí, ale aj počas výkonu väzby a výkonu trestu odňatia slobody sleduje a hodnotí ich správanie či aktuálny psychický stav, ako aj ďalšie skutočnosti, ktoré by mohli viesť k samovražednému konaniu. „Ak sa na základe týchto poznatkov identifikuje u väznenej osoby zvýšené riziko samovražedného konania, osoba sa podľa identifikovanej miery rizika zaradí do jednej z troch rizikových skupín,“ ozrejmila hovorkyňa.
S osobou, u ktorej bolo identifikované nízke riziko, sa vykonávajú častejšie cielené pohovory, sleduje sa najmä jej komunikácia a postavenie v skupine a v prípade potreby sa jej poskytne psychologická služba. Osobám, u ktorých bolo identifikované stredné riziko, sa poskytujú cielené a systematické psychologické služby podľa stanoveného programu a väznená osoba je kontrolovaná v nepravidelných časových intervaloch, v odstupe najviac 30 minút. Pri osobách s vysokým rizikom samovražedného konania sa realizuje nepretržitá kontrola pohybu a činností obvineného alebo odsúdeného v cele alebo izbe na to určenej kamerovým systémom, s výnimkou priestoru hygienického zariadenia a sprchy. Takejto osobe sa zabezpečí psychiatrická starostlivosť na prekonanie aktuálneho krízového stavu na psychiatrickom oddelení nemocnice pre obvinených a odsúdených.
„Problematickým sa vo väzenskom prostredí v tejto súvislosti javí aj výskyt parasuicídia, t. j. zámerného konania, ktoré je prejavom nepohody vo všeobecnom slova zmysle, máva manipulatívny či demonštratívny charakter, avšak môže sa vymknúť kontrole jedinca a bez zásahu druhých osôb môže viesť k poškodeniu zdravia či neúmyselnej samovražde,“ vysvetlila hovorkyňa.
Upozornila však, že aj napriek spomínaným opatreniam nemožno samovražednému konaniu ani v kontrolovanom prostredí výkonu väzby a výkonu trestu úplne zabrániť. Predovšetkým pri skupine väznených osôb, u ktorých nie sú žiadne podozrivé prejavy, na základe ktorých by bolo možné uplatniť primerané opatrenia s cieľom odstránenia príčin vedúcich k zlyhaniu väznenej osoby. „Je potrebné si uvedomiť, že väznené osoby možno obmedziť počas výkonu väzby alebo výkonu trestu len vo výkone tých práv a slobôd, ktorých výkon by bol v rozpore s účelom výkonu väzby alebo výkonu trestu,“ objasnila hovorkyňa. Ide napríklad o právo na nedotknuteľnosť osoby, slobody pohybu a pobytu, zachovanie listového tajomstva a na slobodný výber lekára.
Personál zboru je zároveň povinný rešpektovať ľudskú dôstojnosť a nesmie používať kruté, neľudské alebo ponižujúce spôsoby zaobchádzania. „Z uvedeného vyplýva, že personál zboru nemôže, ako bolo už uvedené, napríklad monitorovať technickými prostriedkami priestory štandardných ciel, kontrolovať, resp. byť prítomný pri vykonávaní osobnej hygieny a hygienických potrieb, ako aj zabezpečenie zákonom garantovaného nepretržitého osemhodinového spánku na lôžku, osobitne u väznených osôb umiestnených v štandardnom režime, ktoré v čase od večierky do budíčka musia byť uzamknuté v celách,“ zhrnula hovorkyňa.
Zdroj feed teraz.sk
