Macron ešte vo februári vyvolal rozruch, keď hypoteticky nevylúčil vyslanie západných vojakov na Ukrajinu, čo vyvolalo odpor u ostatných európskych lídrov. Neskôr svoj výrok vysvetlil tým, že to neznamená úvahu o nasadení jednotiek v blízkej budúcnosti, ale že tým otvára debatu o možnostiach ďalšej podpory Kyjeva.
„Možno v určitom okamihu – nechcem to, nepreberiem iniciatívu – budeme musieť vykonať pozemné operácie, nech už budú akékoľvek, aby sme čelili ruským silám,“ uviedol Macron v rozhovore pre francúzsky denník.
„Sila Francúzska spočíva v tom, že to dokážeme,“ dodal francúzsky prezident s tým, že jeho krajina sa pripravuje na „všetky scenáre“.
Macron sa v piatok spolu s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom a poľským premiérom Donaldom Tuskom stretol v Berlíne, kde rokovali o spôsoboch podpory Ukrajiny. Lídri tzv. Weimarského trojuholníka, sa podľa francúzskeho prezidenta zhodli, že ich cieľom je nikdy nedovoliť Rusku zvíťaziť a podporovať Ukrajincov až do konca.
Rozdiely však naďalej panujú v otázke nasadenia pozemných síl. Zatiaľ čo Macron tvrdí, že európski lídri by si mali ponechať otvorené všetky možnosti – vrátane vyslania vojakov na Ukrajinu -, opatrnejšie postupujúci Scholz takúto možnosť kategoricky odmieta.
Poľsko zatiaľ jasnú pozíciu k vyjadreniam Macrona nezaujalo. Tusk koncom februára v Prahe povedal, že Varšava nemá v úmysle vysielať vojakov na Ukrajinu, priamo to však nevylúčil ani sa nevyjadril k možnosti, že tak urobia iné štáty NATO.
Zdroj feed teraz.sk
