Podobne ako v predchádzajúcich rokoch, aj vlani vä?šinu nových konaní iniciovali mimovládne organizácie alebo jednotlivci, ktorí ich využívajú na presadenie širších cie?ov v oblasti zmeny klímy, napríklad na boj proti projektom týkajúcim sa fosílnych palív.
Súdne spory sa však ?oraz viac využívajú aj na odmietanie alebo úpravu prijatých opatrení. Z 226 prípadov podaných v roku 2024 obsahovalo 60 – teda približne 27 percent -, argumenty, ktoré boli v rozpore s klimatickými cie?mi, poznamenala jedna z autoriek výskumu, Joana Setzerová.
Oproti roku 2023, ke? do tejto kategórie patril každý piaty prípad, ide o nárast. Pod?a výskumní?ky to odráža rastúcu politickú polarizáciu v otázke opatrení na ochranu klímy, najmä v USA, kde sa vyskytlo najviac takýchto prípadov. Preto sa o?akáva, že tento trend bude ?alej pokra?ova?.
„Situácia v Spojených štátoch ukazuje, že súdne spory sú obojsmerné a môžu sa využi? na podporu opatrení v oblasti klímy, ale aj na ich spomalenie,“ uviedla Setzerová. Biely dom má pod?a autorov správy „?oraz agresívnejší postoj“ vo?i environmentálnym predpisom.
Žalobcovia, ktorí sa snažia spomali? alebo úplne zastavi? klimatické opatrenia, sa v posledných rokoch už nesústredia na popieranie vedy ani na spochyb?ovanie potreby kona?. Namiesto toho napádajú spôsob, akým sa klimatická politika realizuje, uviedli výskumníci. V roku 2024 bolo napríklad v Spojených štátoch podaných najmenej pä? žalôb proti vládnym zákonom o zavedení nových noriem energetickej ú?innosti budov, spotrebi?ov alebo vozidiel.
Zdroj feed teraz.sk