Podľa zatýkacieho príkazu, vydaného ku dňu 15. apríla, bol Radoičič spolu s ostatnými mužmi súčasťou ozbrojenej skupiny Srbov, ktorá počas vojny v roku 1999 pri jednom incidente zabila celkovo 106 albánskych civilistov. Ešte pred zabitím ich údajne násilne odviedla z ich domov.
„Po vojne sa ich telá našli v masovom hrobe v Batajnici v Srbsku,“ píše sa v rozhodnutí prištinského súdu. Radoičič a 19 ďalší muži sú podľa vyhlásenia podozriví aj zo „zadržania a uväznenia 300 ďalších civilistov z albánskej komunity a iných etnických spoločenstiev, ktorí boli najprv držaní v improvizovaných väzniciach“ a zaobchádzali s nimi neľudsky.
Radoičič je bývalý predseda strany Srbská kandidátka (Srpska lista) a bohatý podnikateľ s väzbami na vládnu Srbskú pokrokovú stranu (SNS) a prezidenta Aleksandra Vučiča. Kosovskými úradmi je hľadaný už od septembra 2023, keď ním vedené srbské komando prepadlo kosovskú policajnú hliadku.
Po streľbe v Kosove, pri ktorej zahynul policajt aj traja útočníci, úrady v Srbsku nakrátko zadržali Radoičiča, ktorý tam ušiel, pre podozrenia zo zločinného spolčenia, nezákonného držania zbraní a výbušnín a závažných činov proti verejnej bezpečnosti.
On sám to poprel, no neskôr priznal, že viedol skupinu ozbrojencov, ktorá zaútočila na kosovskú políciu. Srbsko tvrdí, že táto skupina konala na vlastnú päsť, a proti Radoičičovi nevznieslo obvinenie, takže zostáva na slobode.
Napätie medzi Kosovom a Srbskom pretrváva od konca vojny. Kosovo vyhlásilo nezávislosť od Srbska v roku 2008, Belehrad to však odmieta uznať a stále ho považuje za svoju provinciu. Počas vojny medzi srbskými vládnymi silami a albánskymi separatistami v Kosove bolo zabitých vyše 10.000 ľudí, prevažne etnických Albáncov. Ukončilo ju až 78-dňové bombardovanie silami NATO, ktoré donútilo srbské jednotky stiahnuť sa z Kosova.
Rozhovory medzi oboma stranami, ktoré sprostredkovávajú Európska únia a Spojené štáty, postupujú pomaly a zatiaľ v nich nedošlo k žiadnemu významnému pokroku, píše AFP.
Zdroj feed teraz.sk
