Po februárových udalostiach z roku 1948, ke? sa v ?eskoslovensku dostali k moci komunisti, urobila vládnuca komunistická strana v rámci propagandistických cie?ov z prvomájových sprievodov oslavu budovate?ských úspechov, demonštráciu sily a jednoty. I ke? ú?as? na sprievodoch bola povinná, niektoré podniky ?i organizácie sa predbiehali v tom, kto zabezpe?í najvä?šiu ú?as?. Nácviky na prvomájové sprievody sa konali už nieko?ko dní pred samotným sviatkom, pri?om sprievody sa v uliciach miest a obcí stali v bývalom ?eskoslovensku neodmyslite?nou sú?as?ou prvého májového d?a.
História sviatku práce sa za?ala písa? pred takmer 140 rokmi, ke? sa odborové zväzy v Spojených štátoch a v Kanade rozhodli, že budú spolo?ne presadzova? osemhodinový pracovný ?as. Za splnenie tejto požiadavky za?ali 1. mája 1886 generálny štrajk. V USA sa do neho zapojilo vyše 300.000 pracujúcich z viac ako 13.000 závodov.
Centrom protestov sa stalo Chicago, kde mali demonštrácie 3. mája po zásahu polície krvavú dohru, ktorá si vyžiadala šes? m?tvych. O de? neskôr hodil neznámy ?lovek medzi ú?astníkov protestného zhromaždenia na námestí Haymarket podomácky vyrobenú bombu, ktorá zabila štyroch robotníkov a siedmich policajtov. Osem vodcov chicagského robotníctva odsúdili na smr?, štyroch z nich v roku 1887 popravili.
Tri roky po krvavom potla?ení demonštrácií robotníkov sa zišiel v júli 1889 v Paríži zakladajúci kongres II. Internacionály. Na pamiatku obetí udalostí v Chicagu vyhlásil 1. máj za medzinárodný Sviatok práce. „Nech robotníci vystúpia vo všetkých krajinách a vo všetkých mestách tak, ako im to dovo?ujú vnútorné pomery,“ uvádzalo sa v uznesení kongresu.
Nasledujúci rok, 1. mája 1890, sa tento de? stal prvýkrát d?om boja za skrátenie pracovného ?asu. Po celom svete sa konali demonštrácie a štrajky, robotníci vyšli do ulíc napríklad v Rakúsko-Uhorsku, v Taliansku, vo Francúzsku, v Španielsku a v USA. Na britských ostrovoch sa tak stalo v nede?u 4. mája. V sú?asnosti sa 1. máj ako Sviatok práce oslavuje vo viac ako 80 krajinách.
Hoci má 1. máj svoje korene v Spojených štátoch, Ameri?ania majú svoj Sviatok práce (Labor Day) vždy v prvý septembrový pondelok. Oslavujú ho predovšetkým piknikmi, stretnutiami s priate?mi i výletmi. Rovnako je to aj v Kanade a napríklad v Japonsku sa De? v?akyvzdania práci pripomína 23. novembra.
Prvý máj však nie je len Sviatkom práce, ale má tiež cirkevný rozmer. Pre veriacich katolíckej cirkvi je d?om liturgickej spomienky na svätého Jozefa robotníka, patróna pracujúcich. Oficiálne vyhlásil sv. Jozefa za ochrancu celej cirkvi pápež Pius IX. v roku 1870. Pápež Pius XII. rozšíril patronát sv. Jozefa na všetkých pracujúcich a od roku 1955 mu zasvätili práve 1. máj, ktorý sa slávi ako De? práce.
Zdroj feed teraz.sk
