Na Slovensku sa investuje menej ako u susedov

Bratislava 12. júna (TASR) – Na Slovensku sa investuje menej ako v susedných krajinách z regiónu a investície sú čoraz viac zamerané iba na náhradu opotrebenia a racionalizáciu výroby. Fakt, že prestávame dobiehať životnú úroveň vyspelých krajín, s tým úzko súvisí. Upozornil na to v aktuálnom blogu hlavný ekonóm Národnej banky Slovenska (NBS) Michal Horváth. Slovensko podľa neho potrebuje dostatok šikovných ľudí, lepšie a predvídateľnejšie podnikateľské prostredie. Štedrejšie dotácie pre firmy na obrat v investíciách stačiť nebudú.

„Firmy hovoria, že investujú menej, lebo im chýbajú ľudia, ceny energií sú nevyspytateľné, budúcnosť neistá a podnikateľské prostredie neatraktívne. Hoci viaceré z týchto problémov majú aj iné krajiny, u nás vyrastá podstatne menej moderných projektov – dokonca aj v porovnaní so susedmi,“ zdôraznil Horváth.

Slabé čerpanie eurofondov je podľa neho len časť problému s investíciami. Viac ako na Slovensku sa investuje aj u susedov z Vyšehradskej štvorky (V4), a to napriek tomu, že Maďarsko má od roku 2022 pozastavené čerpanie eurofondov. „Naše čísla vyzerajú sľubnejšie len v rokoch, keď sa ponáhľame s čerpaním eurofondov, ktoré by inak prepadli. Potom sa však vraciame k vlažnému tempu rastu investícií,“ pripomenul ekonóm.

Poukázal na to, že Slovensko okrem čerpania eurofondov zaostáva aj v lákaní súkromných zahraničných investícií, ktoré sú za uplynulú dekádu v porovnaní s ostatnými krajinami V4 ledva polovičné. Zároveň v nich dominujú investície existujúcich firiem, ktoré zarobené peniaze vracajú späť do slovenskej ekonomiky. V posledných rokoch tieto zdroje čoraz viac smerujú iba do obnovy opotrebovaných strojov či budov, alebo do investícií zameraných na šetrenie nákladov.

„Väčšie rozširovania výroby, akých sme boli svedkami v minulom roku v niektorých automobilkách, sú čoraz zriedkavejšie. No a investície na zelenej lúke, ktorých príkladom je príchod nového výrobcu automobilov na východ Slovenska, sú už naozaj žiaľ len ojedinelé,“ zhodnotil Horváth s tým, že zahraničné firmy do založenia alebo rozvoja podniku v SR vložili v uplynulých piatich rokoch rádovo iba 100 miliónov eur ročne.

Slovensko podporuje zahraničné investície stimulmi, väčšinou daňovými úľavami, pričom 10 až 20 projektov ročne dostane pomoc v celkovej sume rádovo 100 miliónov eur, vyčíslil ekonóm. Cenovka za vytvorené pracovné miesto pritom výrazne narástla, aktuálne na viac ako 60.000 eur, kým v minulosti to bola približne polovičná suma.

Európska investičná banka (EIB) sa slovenských firiem každý rok pýta, čo im bráni investovať. „Firmy sa sťažujú na dostupnosť kvalifikovanej pracovnej sily, trápia ich aj ceny energií v Európe a aj ich ťažká predvídateľnosť. Neistota ohľadom budúcnosti v širšom zmysle je jednou z hlavných bariér investovania,“ priblížil Horváth. Na Slovensku sa podľa neho ku globálnym vplyvom pripája aj nejasný plán v oblasti ozdravenia verejných financií a cien energií pre domácnosti. „Firmy sa sťažujú aj na čoraz väčšiu ťarchu regulácie v oblasti podnikania a trhu práce,“ doplnil.

Prieskumy za okolité krajiny aj za celú EÚ naznačujú podobné problémy a z dostupných dát je ťažké analyticky ukázať, čím je situácia Slovenska predsa len odlišná, pripustil Horváth. „Zrejme ide o to, že prekážok pre investovanie a podnikanie je na Slovensku viac ako inde a sú aj hlbšie zakorenené. Štatistiky o investíciách však hovoria neúprosne, že lúka je v očiach investorov u našich susedov o čosi zelenšia,“ upozornil.

Povrchné opatrenia, napríklad v podobe ešte štedrejších dotácií, nebudú podľa neho na nápravu stačiť. „Aby sme sa znovu zapáčili investorom, musíme pracovať na odstraňovaní koreňov našich vlastných problémov. Tými sú odklon od jednoduchého a predvídateľného firemného prostredia a nedostatok šikovných a vzdelaných ľudí,“ dodal hlavný ekonóm NBS.