„Firmy hovoria, že investujú menej, lebo im chýbajú ?udia, ceny energií sú nevyspytate?né, budúcnos? neistá a podnikate?ské prostredie neatraktívne. Hoci viaceré z týchto problémov majú aj iné krajiny, u nás vyrastá podstatne menej moderných projektov – dokonca aj v porovnaní so susedmi,“ zdôraznil Horváth.
Slabé ?erpanie eurofondov je pod?a neho len ?as? problému s investíciami. Viac ako na Slovensku sa investuje aj u susedov z Vyšehradskej štvorky (V4), a to napriek tomu, že Ma?arsko má od roku 2022 pozastavené ?erpanie eurofondov. „Naše ?ísla vyzerajú s?ubnejšie len v rokoch, ke? sa ponáh?ame s ?erpaním eurofondov, ktoré by inak prepadli. Potom sa však vraciame k vlažnému tempu rastu investícií,“ pripomenul ekonóm.
Poukázal na to, že Slovensko okrem ?erpania eurofondov zaostáva aj v lákaní súkromných zahrani?ných investícií, ktoré sú za uplynulú dekádu v porovnaní s ostatnými krajinami V4 ledva polovi?né. Zárove? v nich dominujú investície existujúcich firiem, ktoré zarobené peniaze vracajú spä? do slovenskej ekonomiky. V posledných rokoch tieto zdroje ?oraz viac smerujú iba do obnovy opotrebovaných strojov ?i budov, alebo do investícií zameraných na šetrenie nákladov.
„Vä?šie rozširovania výroby, akých sme boli svedkami v minulom roku v niektorých automobilkách, sú ?oraz zriedkavejšie. No a investície na zelenej lúke, ktorých príkladom je príchod nového výrobcu automobilov na východ Slovenska, sú už naozaj žia? len ojedinelé,“ zhodnotil Horváth s tým, že zahrani?né firmy do založenia alebo rozvoja podniku v SR vložili v uplynulých piatich rokoch rádovo iba 100 miliónov eur ro?ne.
Slovensko podporuje zahrani?né investície stimulmi, vä?šinou da?ovými ú?avami, pri?om 10 až 20 projektov ro?ne dostane pomoc v celkovej sume rádovo 100 miliónov eur, vy?íslil ekonóm. Cenovka za vytvorené pracovné miesto pritom výrazne narástla, aktuálne na viac ako 60.000 eur, kým v minulosti to bola približne polovi?ná suma.
Európska investi?ná banka (EIB) sa slovenských firiem každý rok pýta, ?o im bráni investova?. „Firmy sa s?ažujú na dostupnos? kvalifikovanej pracovnej sily, trápia ich aj ceny energií v Európe a aj ich ?ažká predvídate?nos?. Neistota oh?adom budúcnosti v širšom zmysle je jednou z hlavných bariér investovania,“ priblížil Horváth. Na Slovensku sa pod?a neho ku globálnym vplyvom pripája aj nejasný plán v oblasti ozdravenia verejných financií a cien energií pre domácnosti. „Firmy sa s?ažujú aj na ?oraz vä?šiu ?archu regulácie v oblasti podnikania a trhu práce,“ doplnil.
Prieskumy za okolité krajiny aj za celú EÚ nazna?ujú podobné problémy a z dostupných dát je ?ažké analyticky ukáza?, ?ím je situácia Slovenska predsa len odlišná, pripustil Horváth. „Zrejme ide o to, že prekážok pre investovanie a podnikanie je na Slovensku viac ako inde a sú aj hlbšie zakorenené. Štatistiky o investíciách však hovoria neúprosne, že lúka je v o?iach investorov u našich susedov o ?osi zelenšia,“ upozornil.
Povrchné opatrenia, napríklad v podobe ešte štedrejších dotácií, nebudú pod?a neho na nápravu sta?i?. „Aby sme sa znovu zapá?ili investorom, musíme pracova? na odstra?ovaní kore?ov našich vlastných problémov. Tými sú odklon od jednoduchého a predvídate?ného firemného prostredia a nedostatok šikovných a vzdelaných ?udí,“ dodal hlavný ekonóm NBS.
Zdroj feed teraz.sk
