V?era sa celkom ne?akane a bez varovania objavila na scéne akási Medúza s ve?kým „M“. Nie medúza s malým „m“, ako morský živo?ích, ale Medúza, známa z gréckej mytológie. Pozor, v tej mytológii išlo o nepredstavite?ne odpudzujúcu príšeru, na ktorú ak sa niekto ?o len na moment pozrel tak z jej hrôzostrašného vzh?adu okamžite skamenel.
Pravdepodobne sa v živote nejedného z nás v istom období na chví?u objavila, a možno nielen na chví?u ale zotrvala v ?om aj dlhšie, mimoriadne odpudivá amorálna ?udská príšera iba na to, aby zlomyse?ne škodila, hádzala polená pod nohy, ohovárala a robila zle len tak z radosti pre potešenie ?i pre vlastný prospech. Nemusel z nej ?lovek hne? skamenie?, v prvom momente, prípadne aj po istý ?as, to mohlo dokonca vyzera?, že ide o niekoho priate?ského, príjemného a dobrosrde?ného. Až neskôr vysvitlo, že je to zákerná osoba a doslova a do písmena taká malá ?udská beštia. Taký amorálny ?lovek dokáže inému spôsobi? najrôznejším spôsobom nemalé škody, v extrémnych prípadoch aj zni?i? kariéru ?i dokonca život, alebo v ?om zanecha? ?ažko napravite?né konzekvencie.
Aj mne sa v živote pritrafilo stretnú? pár takýchto Medúz v prestrojení za prívetivo pôsobiacu ži?livú osobu s neškodným zov?ajškom, ale s dušou zákerného hada. Nezabúdajme, sme na Slovensku……Absurdné, ale dokonca aj teraz ke? som už dávno na dôchodku a zdanlivo bezpe?ne ?aleko od zákernos?ami premorenej Bratislavy, sa taká Medúza našla, aby v zákulisí škodila na dia?ku, hoci nikomu v ni?om nekonkurujem, nikam a na ni? neašpirujem a ni? od nikoho nechcem a nepotrebujem. Ako politický komentátor som nezávislý – nie som, nebol som a nikdy nebudem na žiadnej výplatnej listine a prepadol by som sa od hanby sám pred sebou, ak by mi nejaká politická strana dávala kdesi v prítmí zákulisia do ruky mastný cash za moje pravidelné každodenné ?lánky a komentáre. Nie som na predaj, nedám sa nikým kúpi? a som na to patri?ne hrdý. Každého si vraj skôr ?i neskôr nájde karma. Neviem, nespolieham sa na to a je mi to jedno.
Ešte za?iatkom devä?desiatych rokov minulého storo?ia mi asistent generálneho tajomníka britskej novinárskej únie (NUJ) Bob Norrirs – skúsený anglický novinár tešiaci sa rešpektu a úcte medzi žurnalistami celej krajiny – v Londýne po mojom vystúpení o Slovensku na ich výro?nej konferencii po?as obeda povedal: Michal, možno o tom zatia? nevieš, ale medzi nami….. Británia je známa tým, že my svojich priate?ov predávame a svojich nepriate?ov si kupujeme. Bob pred piatimi rokmi zomrel, bol to starší skúsený a múdry žurnalistický odborník. V roku 1998 som ho ako riadite? Slovenskej informa?nej agentúry pozval na Slovensko a Bob vtedy po?as jeho pracovnej návštevy našej krajiny opakovane vystúpil aj v STV so svojím hlbším poh?adom na problémy poškodzovania imidžu Slovenska a Slovákov v západnej tla?i a elektronických médiách.
Ako je to vlastne u nás, pýtam sa neraz sám seba? Nedeje sa u nás nie?o podobné ako to, pred ?ím ma nebohý Bob Norris varoval pred tridsiatimi rokmi v súvislosti s Britániou? Nevážime si u nás viac svojich nepriate?ov než svojich nezištných priate?ov? Nemám z toho dobrý pocit. Na Slovensku musíš najprv zomrie?, aby sa ti prípadne ušlo morálneho uznania v tejto našej skrz naskrz chorej spolo?nosti. Nepríjemný poznatok….
Zdroj telegram
