Mary Wollstonecraftová Godwinová sa narodila 30. augusta 1797 v Londýne (zomrela ako 53-ročná 1. februára 1851). Jej matka zomrela iba jedenásť dní po pôrode na silnú horúčku. Mary ako šestnásťročná otehotnela, otec dieťaťa a neskôr slávny básnik Percy Bysshe Shelley bol v tom čase ženatý. Nasledovala séria ťaživých udalostí, dievčatko po narodení zomrelo, ale v januári 1816 porodila syna Williama a spolu so svojím milencom utiekli pred spoločenským škandálom do Švajčiarska. Medzitým si vzala život Shelleyho manželka a on sa oženil s 19-ročnou Mary, ktorá mala vtedy rozpísané dielo svojho života.
Frankensteina Shelleyová dopísala ešte pred dovršením 20-ky a o polroka neskôr, prvého januára 1818 vyšlo v Londýne na najlacnejšom papieri 500 výtlačkov románu s titulom „Frankenstein; or, The Modern Prometheus“. Knihu vydali anonymne, keďže jej obsah bol v tej ére mimoriadne kontroverzný. Príbeh si však rýchlo získal veľkú popularitu. Predslov napísal Percy Bysshe Shelley a aj neskoršie rukopisy potvrdili, že knihu len editoval a autorstvo patrí jeho žene.
Po úspešnom divadelnom spracovaní publikovali v roku 1823 nové vydanie už pod menom Mary Shelleyovej, avšak dva roky predtým vyšlo dielo pod jej menom v Paríži vo francúzskom preklade. V roku 1931 vydala knihu tretíkrát s úvodom, v ktorom opísala svoje inšpiračné zdroje. Frankensteina nazvala dieťaťom vlastnej predstavivosti a zároveň svedectvom temných síl, ktoré sprevádzali jej život.
Kniha patrí medzi klasické diela svetovej literatúry. Príbeh mladého vedca Victora Frankensteina, ktorý stvoril umelého človeka – desivé monštrum s nadľudskou silou a ohyzdného vzhľadu – je zároveň príbeh o zodpovednosti vedca i tvorcu, o samote a úzkosti mysliacej bytosti, ktorá sa vymyká zvyklostiam v ľudskom svete. Román o zlobách i láske sa považuje tiež za prvý sci-fi príbeh a zároveň stál pri zrode celého hororového žánru.
Dnes, v epoche ohromného vedeckého a technologického pokroku, naberá odkaz knihy ešte viac na sile. Román varuje pred dôsledkami vedeckých experimentov, v tej ére s výrazom sebecky zameraného moderného a pokrokového človeka v období priemyselnej revolúcie. Mary Shellyová preto použila podtitul „moderný Prometeus“ a celé to postavila do kontrastu voči nezištným a ušľachtilým činom všedného dňa, predovšetkým obyčajných ľudí.
Príbeh ovplyvnil literatúru a neskoršiu popkultúru naprieč žánrami a inicioval tvorcov hororových príbehov i filmov. V roku 1931 Frankensteina a o štyri roky neskôr jeho pokračovanie (Frankensteinova nevesta) na motívy Shellyovej natočil James Whale, majster hororov 30-tych rokov. Tieto jeho diela sa doteraz objavujú v širšej špičke rebríčkov strašidelného žánru a na populárnom portáli imdb.com je na čele poradia 56 filmov o tomto šialenom vedcovi.
Výborné hodnotenie má aj Mladý Frankenstein (1974) v réžii Mela Brooksa. Modernejšie, ale dostatočne verné spracovanie prinieslo režisérovi (a hercovi) Kennethovi Branaghovi v roku 1994 pomerne úspešné prijatie, divácke viac ako recenzenčné. V snímke Frankenstein (podľa Mary Shellyovej) stvárnil hlavnú úlohu Robert De Niro.
Zdroj feed teraz.sk
