UNESCO vychádzalo z analýzy 120 prípadov údajných finančných trestných činov, ku ktorým došlo v rokoch 2005 až 2024, pričom väčšina sa stala v rokoch 2019 až 2022. Podľa vyjadrenia inštitúcie je celkový počet dotknutých osôb a publikácií v skutočnosti zrejme ešte podhodnotený.
Organizácia OSN so sídlom v Paríži uviedla, že žurnalisti sú stíhaní napríklad na základe obvinení z vydierania, daňových únikov či prania špinavých peňazí. Táto taktika je rozšírená a narastá vo všetkých regiónoch, podotýka DPA, no najčastejšie je zaznamenávaná vo východnej Európe a Strednej Ázii.
Cieľom je odviesť pozornosť novinárov od ich práce a zastrašovať ich. Obzvlášť veľké riziko existuje pri spravodajcoch informujúcich o korupcii, ozrejmilo UNESCO. Organizácia tiež poukázala na to, že zásahy proti novinárom takmer výlučne vedú zástupcovia štátov. Dochádza k tomu zvyčajne v čase volebných kampaní, protestov či pri významných medzinárodných podujatiach.
UNESCO zdôrazňuje, že obvinenia poškodzujú povesť novinárov aj ich publikácií a vedú k autocenzúre.
Zdroj feed teraz.sk
