Tisícky veriacich prichádzali na Námestie sv. Petra už od sobotňajších skorých ranných hodín. Ďalšie desaťtisíce veriacich budú podľa očakávania lemovať zhruba šesťkilometrovú trasu cez centrum Ríma až k Bazilike Panny Márie Väčšej (známej pod svojím talianskym názvom Santa Maria Maggiore, ale aj ako Bazilika Panny Márie Snežnej), kde bude pápež v súlade so svojím prianím pochovaný. Podľa oficiálneho odhadu Vatikánu je na pohrebe prítomných zhruba 200.000 veriacich.
František bude prvým pápežom po viac než 100 rokoch, ktorého nepochovajú v Bazilike svätého Petra. Namiesto toho si za miesto svojho posledného odpočinku vybral práve Baziliku Panny Márie Väčšej, kam sa pohrebný sprievod s jeho rakvou po omši na Námestí svätého Petra presunie. Na mieste pápežovho posledného odpočinku sa už v tejto chvíli zhromažďujú davy veriacich. Príchod pohrebného sprievodu do mariánskej baziliky sa očakáva okolo 13.00 h.
Pred začiatkom pohrebnej omše priniesli nosiči rakvu s telom pápeža z vatikánskej baziliky na námestie. Zdobená je iba krížom a Františkovým erbom. Prítomné davy príchod rakvy privítali potleskom.
Rakva s telom pápeža bude umiestnená na zadnej strane papamobilu, ktorý František využíval počas svojej cesty na Filipíny v roku 2015, oznámil Vatikán.
Podľa agentúry AP prispôsobili vozidlo tak, aby bola rakva viditeľná pre veriacich počas poslednej cesty do Baziliky Panny Márie Väčšej.
V talianskej metropole platia prísne bezpečnostné opatrenia. Na bezpečnosť dohliadajú tisíce policajtov i príslušníkov bezpečnostných jednotiek. Nad Rímom zriadili bezletovú zónu.
Na pohrebe sa zúčastňujú desiatky zahraničných delegácií i vysokopostavených predstaviteľov. Do Ríma okrem iných pricestovali francúzsky prezident Emmanuel Macron, prezident USA Donald Trump, generálny tajomník OSN António Guterres, šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, britský princ William či španielsky kráľ Filip VI. s manželkou Letíciou.
Profil zosnulého pápeža Františka
Pápež František sa pred dvanástimi rokmi stal prvou mimoeurópskou hlavou katolíckej cirkvi po viac ako tisícročí a taktiež vôbec prvou pochádzajúcou z Ameriky. Arcibiskup z argentínskeho Buenos Aires 13. marca 2013 na svätopeterskom stolci vystriedal Benedikta XVI. a prijal meno František na počesť svätého Františka z Assisi. Bol v poradí 266. pápežom.
Jorge Mario Bergoglio sa narodil 17. decembra 1936 v Buenos Aires v rodine imigrantov z talianskeho Piemontu. Po skončení chemicko-priemyselnej školy vstúpil do kňazského seminára vo Villa Devoto v Buenos Aires a 11. marca 1958 prešiel do noviciátu Spoločnosti Ježišovej. Počas neho študoval v Čile teológiu a filozofiu, jeho učiteľom bol napríklad Lucio Gera, zakladateľ takzvanej teológie ľudu.
Bergoglio v roku 1963 po návrate do Buenos Aires zavŕšil štúdium filozofie v Najvyššom kolégiu sv. Jozefa v San Migueli na predmestí Buenos Aires. Rok vyučoval literatúru a psychológiu na Kolégiu Nepoškvrnenej v Santa Fé a potom v roku 1966 na jezuitskom Spasiteľovom kolégiu v Buenos Aires.
Za kňaza ho vysvätili v decembri 1969 a v rokoch 1970 – 1971 pokračoval vo formácii v Španielsku. Po návrate do vlasti zložil 22. apríla 1973 u jezuitov večné sľuby. Pôsobil ako novicmajster vo Villa Varilari v San Migueli a koncom júla 1973 ho zvolili za provinciála argentínskej provincie jezuitov. Túto službu vykonával šesť rokov. V rokoch 1980 – 1986 pôsobil vo funkcii rektora Filozofickej a teologickej fakulty v San Migueli a ako farár vo farnosti Patriarchu svätého Jozefa v San Migueli, sufragánnej diecéze Buenos Aires.
Dizertačnú prácu obhájil v roku 1986 na filozofickom a teologickom kolégiu PTH Sankt Georgen vo Frankfurte nad Mohanom. Predstavení ho následne poslali znovu na jezuitské kolégium v Buenos Aires a potom na seminár do Córdoby, kde pôsobil ako profesor a špirituál.
Pápež Ján Pavol II. ho 20. mája 1992 ustanovil za titulárneho biskupa niekdajšej hispánskej stolice Auca a pomocného biskupa Buenos Aires. Arcibiskupom Buenos Aires sa Jorge Mario Bergoglio stal 28. februára 1998. Za kardinála ho Ján Pavol II. vymenoval 21. februára 2001. Aj v tejto cirkevnej hodnosti si zachoval povesť zástancu chudobných a kritika argentínskych politikov.
Hlavou rímskokatolíckej cirkvi sa stal 13. marca 2013 v jednom z najkratších konkláve v histórii cirkvi. Aj ako pápež presadzoval svoju predstavu cirkvi chudobných a zachoval si neformálne vystupovanie. Bol známy svojou kritikou konzumného spôsobu života i kapitalizmu ako globálneho ekonomického systému. Tiež propagoval ochranu životného prostredia a zápas proti klimatickej zmene. Postoje k týmto problémom prezentoval aj vo svojich encyklikách Laudato Si – O starostlivosti o náš spoločný domov (2015) a Fratelli tutti – O bratstve a sociálnom priateľstve (2020).
V roku 2021 navštívil Slovensko. Počas štvordňovej pastoračnej cesty (12. – 15. septembra) absolvoval stretnutia s najvyššími predstaviteľmi štátu, zástupcami náboženských obcí, ako aj židovskej či rómskej komunity. Navštívil Bratislavu, Košice, Prešov a program jeho cesty vyvrcholil v Šaštíne, kde na sviatok Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska, odslúžil slávnostnú omšu.
Zdroj feed teraz.sk
