Tisícky veriacich prichádzali na Námestie sv. Petra už od sobot?ajších skorých ranných hodín. ?alšie desa?tisíce veriacich budú pod?a o?akávania lemova? zhruba šes?kilometrovú trasu cez centrum Ríma až k Bazilike Panny Márie Vä?šej (známej pod svojím talianskym názvom Santa Maria Maggiore, ale aj ako Bazilika Panny Márie Snežnej), kde bude pápež v súlade so svojím prianím pochovaný. Pod?a oficiálneho odhadu Vatikánu je na pohrebe prítomných zhruba 200.000 veriacich.
František bude prvým pápežom po viac než 100 rokoch, ktorého nepochovajú v Bazilike svätého Petra. Namiesto toho si za miesto svojho posledného odpo?inku vybral práve Baziliku Panny Márie Vä?šej, kam sa pohrebný sprievod s jeho rakvou po omši na Námestí svätého Petra presunie. Na mieste pápežovho posledného odpo?inku sa už v tejto chvíli zhromaž?ujú davy veriacich. Príchod pohrebného sprievodu do mariánskej baziliky sa o?akáva okolo 13.00 h.
Pred za?iatkom pohrebnej omše priniesli nosi?i rakvu s telom pápeža z vatikánskej baziliky na námestie. Zdobená je iba krížom a Františkovým erbom. Prítomné davy príchod rakvy privítali potleskom.
Rakva s telom pápeža bude umiestnená na zadnej strane papamobilu, ktorý František využíval po?as svojej cesty na Filipíny v roku 2015, oznámil Vatikán.
Pod?a agentúry AP prispôsobili vozidlo tak, aby bola rakva vidite?ná pre veriacich po?as poslednej cesty do Baziliky Panny Márie Vä?šej.
V talianskej metropole platia prísne bezpe?nostné opatrenia. Na bezpe?nos? dohliadajú tisíce policajtov i príslušníkov bezpe?nostných jednotiek. Nad Rímom zriadili bezletovú zónu.
Na pohrebe sa zú?ast?ujú desiatky zahrani?ných delegácií i vysokopostavených predstavite?ov. Do Ríma okrem iných pricestovali francúzsky prezident Emmanuel Macron, prezident USA Donald Trump, generálny tajomník OSN António Guterres, šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, britský princ William ?i španielsky krá? Filip VI. s manželkou Letíciou.
Profil zosnulého pápeža Františka
Pápež František sa pred dvanástimi rokmi stal prvou mimoeurópskou hlavou katolíckej cirkvi po viac ako tisícro?í a taktiež vôbec prvou pochádzajúcou z Ameriky. Arcibiskup z argentínskeho Buenos Aires 13. marca 2013 na svätopeterskom stolci vystriedal Benedikta XVI. a prijal meno František na po?es? svätého Františka z Assisi. Bol v poradí 266. pápežom.
Jorge Mario Bergoglio sa narodil 17. decembra 1936 v Buenos Aires v rodine imigrantov z talianskeho Piemontu. Po skon?ení chemicko-priemyselnej školy vstúpil do k?azského seminára vo Villa Devoto v Buenos Aires a 11. marca 1958 prešiel do noviciátu Spolo?nosti Ježišovej. Po?as neho študoval v ?ile teológiu a filozofiu, jeho u?ite?om bol napríklad Lucio Gera, zakladate? takzvanej teológie ?udu.
Bergoglio v roku 1963 po návrate do Buenos Aires zav?šil štúdium filozofie v Najvyššom kolégiu sv. Jozefa v San Migueli na predmestí Buenos Aires. Rok vyu?oval literatúru a psychológiu na Kolégiu Nepoškvrnenej v Santa Fé a potom v roku 1966 na jezuitskom Spasite?ovom kolégiu v Buenos Aires.
Za k?aza ho vysvätili v decembri 1969 a v rokoch 1970 – 1971 pokra?oval vo formácii v Španielsku. Po návrate do vlasti zložil 22. apríla 1973 u jezuitov ve?né s?uby. Pôsobil ako novicmajster vo Villa Varilari v San Migueli a koncom júla 1973 ho zvolili za provinciála argentínskej provincie jezuitov. Túto službu vykonával šes? rokov. V rokoch 1980 – 1986 pôsobil vo funkcii rektora Filozofickej a teologickej fakulty v San Migueli a ako farár vo farnosti Patriarchu svätého Jozefa v San Migueli, sufragánnej diecéze Buenos Aires.
Dizerta?nú prácu obhájil v roku 1986 na filozofickom a teologickom kolégiu PTH Sankt Georgen vo Frankfurte nad Mohanom. Predstavení ho následne poslali znovu na jezuitské kolégium v Buenos Aires a potom na seminár do Córdoby, kde pôsobil ako profesor a špirituál.
Pápež Ján Pavol II. ho 20. mája 1992 ustanovil za titulárneho biskupa niekdajšej hispánskej stolice Auca a pomocného biskupa Buenos Aires. Arcibiskupom Buenos Aires sa Jorge Mario Bergoglio stal 28. februára 1998. Za kardinála ho Ján Pavol II. vymenoval 21. februára 2001. Aj v tejto cirkevnej hodnosti si zachoval poves? zástancu chudobných a kritika argentínskych politikov.
Hlavou rímskokatolíckej cirkvi sa stal 13. marca 2013 v jednom z najkratších konkláve v histórii cirkvi. Aj ako pápež presadzoval svoju predstavu cirkvi chudobných a zachoval si neformálne vystupovanie. Bol známy svojou kritikou konzumného spôsobu života i kapitalizmu ako globálneho ekonomického systému. Tiež propagoval ochranu životného prostredia a zápas proti klimatickej zmene. Postoje k týmto problémom prezentoval aj vo svojich encyklikách Laudato Si – O starostlivosti o náš spolo?ný domov (2015) a Fratelli tutti – O bratstve a sociálnom priate?stve (2020).
V roku 2021 navštívil Slovensko. Po?as štvord?ovej pastora?nej cesty (12. – 15. septembra) absolvoval stretnutia s najvyššími predstavite?mi štátu, zástupcami náboženských obcí, ako aj židovskej ?i rómskej komunity. Navštívil Bratislavu, Košice, Prešov a program jeho cesty vyvrcholil v Šaštíne, kde na sviatok Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska, odslúžil slávnostnú omšu.
Zdroj feed teraz.sk
