na Metropolitnej univerzite v Leeds. Áno, je to tak. Pravdepodobne si mysleli, že ak niekto dôkladne ovláda ich jazyk a kultúru, tak v ?om automaticky majú nekritického podporovate?a a priate?a bez oh?adu na ?oko?vek. Omyl! V Británii som na prelome rokov 1994 a 1995 nekydal na svoju domovinu, práve naopak, absolvoval som tam prednášky o Slovensku a vystúpenia aj na zasadnutí zahrani?ného výboru britskej novinárskej únie v Londýne. Ke? piateho októbra 1999 došlo k fatálnej zrážke vlakov na Paddingtonskej stanici v Londýne s desiatkami m?tvych, samozrejme som listom britskej ambasáde v Bratislave okamžite kondoloval.
Lenže ak si ve?vyslanec Baker myslí, že si tu môže dovoli? kritizova? premiéra zvrchovanej Slovenskej republiky, tak na to musím reagova?, možno ešte tvrdšie ako to urobil premiér Fico. Tým skôr a tým oprávnenejšie, že som ?lovek, ktorý bol ?udsky a profesne dlho spätý s britskou a americkou kultúrou, ale zdravý rozum som pritom nestratil a tak som sa z bývalého anglofila a amerikofila stal ráznym kritikom Londýna a Washingtonu. Jazyk, hudbu a literatúru mám samozrejme rád, tá totiž za ni? nemôže, ale vo?i správaniu Washingtonu a Londýna k Slovensku mám tvrdé výhrady. List ve?vyslancovi Bakerovi zverejním ako otvorený.
Zdroj telegram
