Ministerstvo podotklo, že nedávny rozsiahly výpadok elektrického prúdu na začiatku júla či vlaňajšie povodne ukázali, ako rýchlo môže krízová situácia nastať. Najťažšie pritom podľa neho bývajú prvé tri dni, teda 72 hodín. „Počas týchto 72 hodín môžeme čeliť výpadkom vody, tepla, elektriny či internetu. Preto je zásadné mať doma núdzové zásoby jedla, vody a prístup k spoľahlivým informáciám, aby sme vedeli, čo sa okolo nás deje,“ uviedol Rakušan.
Cieľom podľa neho je, aby si ľudia osvojili schopnosť zvládnuť dočasné obmedzenie bežného života. Záchranným zložkám tým umožnia, aby sa mohli sústrediť na pomoc ľuďom, ktorí sú v priamom ohrození. Podotkol, že štát tým nechce preniesť celú zodpovednosť na občanov. „Štát zostáva zodpovedný za koordináciu záchranných prác a poskytovanie bezodkladnej pomoci… Zámerom nie je nikoho strašiť, ale zodpovedne sa pripraviť na zmeny. Keď sa občania pripravia vopred, nebudú potom v takom strese a lepšie ochránia svoje zdravie aj majetok,“ dodal minister.
Príručka vznikla v spolupráci nielen so štátnymi orgánmi, samosprávami či univerzitami alebo humanitárnymi organizáciami v ČR, ale aj s fínskymi odborníkmi. Ľuďom okrem iného pomôže pripraviť si adekvátne núdzové zásoby. Základom je balená pitná voda, a to minimálne dva litre na dospelú osobu na deň, okrem toho ďalšie nádoby na vodu, zásoby trvanlivého jedla či lekárnička. V prípade krízovej situácie je dôležitý prístup k informáciám (napríklad prostredníctvom rádia na batérie), nabitý mobil, prípadne externá nabíjačka a dostatok hotovosti. Evakuačná batožina by mala obsahovať základné oblečenie, hygienické potreby, osobné doklady a kópie dôležitých dokumentov.
„V teréne vidíme každý deň, aký zásadný rozdiel robí pripravenosť. Domácnosti, ktoré majú aspoň základné núdzové zásoby a vedia, ako postupovať, čelia krízam s oveľa väčšou odolnosťou a menším rizikom,“ podotkol šéf hasičov Vlček.
Zdroj feed teraz.sk
