Na košickom cintoríne sú pochovaní vojaci rôznych národností

Košice 13. apríla (TASR) – Verejný cintorín v Košiciach je miestom posledného odpočinku aj pre tisícky vojakov. V súvislosti s druhou svetovou vojnou sú tu pochovaní sovietski, maďarskí, československí, ale aj talianski či nemeckí vojaci. Vyplýva to z informácií, ktoré TASR poskytol Marek Lukáč, hovorca Správy mestskej zelene v Košiciach (SMsZ), ktorá je správcom cintorína a zabezpečuje údržbu vojnových hrobov. Viaceré vojnové hroby sú aj národnými kultúrnymi pamiatkami (NKP).

Súčasťou najväčšieho cintorína na Slovensku je aj vojnový cintorín a pomník sovietskej armády. V jednotlivých a skupinových hroboch je tu pochovaných viac ako 3000 vojakov, ktorí padli pri oslobodzovaní východného Slovenska. Podľa informácií z Krajského pamiatkového úradu (KPÚ) Košice ide o 3109 sovietskych vojakov a dôstojníkov z rokov 1941 – 1945, prevažne príslušníkov 4. ukrajinského frontu.

V západnej časti je pochovaných ďalších 122 padlých v druhej svetovej vojne. Z toho je 74 maďarských a 48 československých vojakov. Na Verejnom cintoríne je tiež spoločné hrobové miesto 64 nemeckých vojakov či päť hrobov obetí bombardovania Košíc v roku 1941.

„Nájdeme tu aj pamätník talianskym vojakom, v spoločnom hrobe je pochovaných 73 talianskych vojakov, ktorých popravili nemeckí vojaci v novembri 1944 pri obci Bunetice, či hrob 17 obetí, ktoré postrieľali ustupujúci nemeckí žandári a ‚nilaši‘ 17. januára 1945 vedľa cesty do Kostolian nad Hornádom,“ povedal pre TASR Juraj Gembický z KPÚ. Ide o hrob obetí známych ako antifašisti popravení pri Ťahanovskom tuneli. Symbolický hrob tu majú aj 12 partizáni a vojenskí zbehovia, ktorých obesili na stromoch Hlavnej ulice začiatkom roka 1945. Pochovaní však boli mimo Košíc.

Zmeny politického režimu a spoločenských hodnôt odráža hrob neznámeho vojaka. Pôvodne bol venovaný neznámemu politickému väzňovi a obetiam fašizmu v koncentračných táboroch. „Tlak vtedajšej ideológie spôsobil, že sa význam pamätníka postupne menil. V roku 1973 Kristovu tvár na rovnoramennom kríži nahradila prilba sovietskeho vojaka s vavrínovou vetvičkou,“ dodal Gembický s tým, že z pamätníka politických väzňov – obetiam fašizmu sa tak stal symbol neznámeho vojaka.

Vojnovým hrobom a NKP sú aj hroby osobností ako spisovateľ Anton Prídavok, ktorý sa ako rozhlasový pracovník angažoval v Slovensko národnom povstaní, za čo bol internovaný a mučený gestapom, či bojovník proti fašizmu a partizánsky veliteľ Ľudovít Kukorelli. Oba hroby čelili v uplynulých rokoch vandalizmu.

„Starostlivosť o hroby a miesta pripomínajúce vojnovú udalosť, je nielen otázkou cti každého civilizovaného štátu, ale aj jeho morálnou povinnosťou. Úcta k pamiatke zomrelých vyžaduje, aby boli tieto pietne miesta spravované a udržiavané v súlade s ušľachtilými vzťahmi, etikou a pietou,“ povedal Gembický.

Základná údržba vojnových hrobov a pamätníkov podľa SMsZ zahŕňa čistenie hrobov od náletových drevín či kosenie. „Zabezpečujeme však aj čistenie pomníkov vysokotlakovým parným čističom a umývanie pamätných tabúľ,“ dodal Lukáč.