Takmer 200 krajín sa v úvodný de? rokovaní dohodlo na nieko?kých k?ú?ových pravidlách pre spustenie trhu po takmer desiatich rokoch náro?ných diskusií.
Predseda COP29 a minister životného prostredia Azerbajdžanu Muchtar Babajev privítal prelomové rozhodnutie, ale uviedol, že je potrebné vykona? viac práce.
Pod?a vyjadrenia odborníkov je ešte potrebné rokova? o ?alších zásadných aspektoch celkového rámca, ale toto rozhodnutie priblížilo dlho o?akávaný trh s vysokokvalitnými kreditmi podporovaný OSN.
Uhlíkové kredity pochádzajú z ?inností, ktoré znižujú emisie skleníkových plynov spôsobujúcich otep?ovanie planéty alebo im zabra?ujú, ako výsadba stromov, ochrana úložísk uhlíka alebo nahradenie zne?is?ujúceho uhlia ?istými alternatívami energie.
Jeden kredit sa rovná tone zabráneného alebo odstráneného oxidu uhli?itého zachytávajúceho teplo, píše AFP.
OSN od Parížskej klimatickej dohody z roku 2015 pripravuje pravidlá, ktoré umožnia krajinám a podnikom vymie?a? si kredity na transparentnom a dôveryhodnom trhu.
Kritériá prijaté na tohtoro?nom summite umožnia vypracova? pravidlá vrátane výpo?tu, ko?ko kreditov môže daný projekt získa?. Po spustení trhu s uhlíkom by sa krajinám, a to najmä bohatým zne?is?ovate?om, umožnilo vyváži? emisie nákupom kreditov od krajín, ktoré znížili emisie skleníkových plynov viac, ako pris?úbili.
Kupujúce krajiny by následne mohli uhlíkové kredity použi? na dosiahnutie klimatických cie?ov, ktoré s?úbili vo svojich národných plánoch.
Európska únia a nieko?ko ?alších krajín zamietli predošlý pokus OSN o reguláciu trhov s uhlíkmi v rámci Parížskej dohody v Dubaji v roku 2023. Dôvodom bola prílišná laxnos?, pripomína AFP.
Zdroj feed teraz.sk
