Na juhu Poľska objavili vyše 2000-ročnú zlatú keltskú mincu

Krakov 18. marca (TASR) – Členovia poľskej Nadácie kultúrneho dedičstva objavili na juhovýchode Poľska vzácnu viac než 2000 rokov starú zlatú keltskú mincu – statér. V Európe je takýchto mincí zdokumentovaných iba približne 30. TASR o tom informuje na základe správy agentúry PAP.

Členovia Nadácie kultúrneho dedičstva (Fundacja Dziedzictwa Kulturowego – FDK) objavili mincu náhodou neďaleko mesta Opatów v Svätokrížskom vojvodstve na juhovýchode Poľska. Priemer mince je 16,5 milimetra, je hrubá dva milimetre a váži 6,25 gramu. Členovia FDK nález odovzdali oblastnému pamiatkovému úradu v meste Sadomier.

„Väčšina z nich (statérov) sa našla v okolí Krakova na juhu Poľska, niektoré však pochádzajú aj z iných častí Poľska a z Ukrajiny,“ uvádza pamiatkový úrad. Jednotlivé mince sa však našli aj v iných častiach Európy na území Česka, Chorvátska, Nemecka a Slovenska.

Keltské statéry vznikli podľa vzoru gréckych statérov. Kelti ich razili v mnohých častiach Európy, od Pyrenejského polostrova cez územie dnešného Francúzska, južného Nemecka, Švajčiarska, Balkánu až po Česko a Slovensko, uvádza Marek Florek z Univerzity Marie Curie-Sklodowskej (UMCS) v Lubline. Dodáva, že niektoré skupiny Keltov sa usadili aj práve na juhu Poľska v oblasti okolo Krakova.

Juhokórejskí vedci označujú „hovädziu ryžu“ za zdroj bielkovín budúcnosti

Výskumníci z Južnej Kórey vypestovali v zrnkách ryže hovädzie bunky a nová potravina by mohla pomôcť pri produkcii udržateľného a cenovo dostupného zdroja bielkovín šetrného k životnému prostrediu, ktorý by mohol nahradiť hovädzie mäso. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Vedci na časticiach obilnín kultivovali bunky hovädzej svaloviny a tuku. Ošetrili ich enzýmami, aby vytvorili ideálne prostredie na rast a následne ich spojili s pestovanými hovädzími bunkami. Výsledný produkt pripomína ružové zrnko ryže.

Vedúci výskumného tímu, profesor Čin-ki Hong z Jonsejskej univerzity v Soule, označil „hovädziu ryžu“ za prvý produkt svojho druhu. Tím vedcov zverejnil výsledky výskumu v odbornom časopise Matter.

V minulosti sa o umelé vypestovanie mäsových produktov pokúšalo množstvo spoločností, napríklad zo sójovej omáčky. Tím profesora Honga však uvádza, že v porovnaní so sójou alebo orechmi má ryža výhodu – alergiu spôsobuje výrazne menšiemu počtu ľudí.

„Umelo vypestovaná hovädzia ryža by sa v prípade úspešnej transformácie do potravinárskych produktov mohla stať udržateľným zdrojom bielkovín najmä tam, kde je tradičný chov dobytka nepraktický,“ vyhlásil profesor Hong.

Hovädzia ryža obsahuje o približne osem percent viac bielkovín a o sedem percent viac tuku ako obyčajná ryža. Podľa Honga tvorí 18 percent bielkoviny živočíšna zložka, čo z nej robí bohatý zdroj aminokyselín.

Cena jedného kilogramu hovädzej ryže sa pohybuje na úrovni dvoch dolárov a jej výroba zanecháva výrazne nižšiu uhlíkovú stopu než kilogram hovädziny z tradičného chovu. Podľa profesora bude najväčšou výzvou technická stránka výroby a tiež chuť a textúra produktu.