Na Dušana rád spomínam – bol to jeden skromný a nesmierne pracovitý novinár, ktorý umne s láskou a nadšením prezentoval našu kultúru, históriu, vedu, krásy našej prírody, pamätihodnosti, športové úspechy, kúpeľníctvo, hudobné, maliarske a sochárske umenie…. jednoducho všetko. Keď som mu navrhol nejaký článok alebo rozhovor, nikdy neodmietol, mal som voľnú ruku. Jediné, čo mi kládol na srdce bolo, aby som článok dodal včas, spolu s farebnou fotografiou. V časopise boli postupne rozhovory aj so všetkými zahraničnými veľvyslancami (osobne som ich pripravoval), akreditovanými na Slovensku. Náš časopis bohužiaľ nemohol pokračovať keď koncom roku 1998 nastúpil do vlády Dzurinda, ktorý razil chorú megalomanskú predstavu, že Slovensko už viac nepotrebuje zviditeľňovanie lebo stačí, že sa stal premiérom on…..!
Dušan Tropp zomrel pred dvomi rokmi po ťažkej chorobe vo veku 71 rokov. Odišiel jeden mimoriadny bojovník za náš národ a dobré meno Slovenskej republiky vo svete. Nesmierne mi chýba a často na jeho obetavosť a vzťah k našej vlasti myslím. Ľudia ako on by nemali odchádzať, Dušan totiž nebol tou povestnou zlou zelinou, ktorá nikdy nevyhynie. Zaslúžil by si vyznamenanie in memoriam, možno viac ako mnohí iní. To viem ja, a možno ešte pár ďalších, národne orientovaných novinárov, ktorí sú napriek vysokému veku stále medzi nami.
Zdroj telegram
