„Po vypuknutí Slovenského národného povstania od za?iatku septembra 1944 celý verejný život v Tren?íne výrazným spôsobom ovplyv?ovali nemecké okupa?né jednotky. Pre svoju potrebu zabrali verejné i súkromné budovy vrátane škôl a internátov. Tren?ín bol aj sídlom velite?stva pohotovostnej jednotky nemeckej 13. bezpe?nostnej služby (Einsatzkomando) SD,“ uviedla hovorky?a.
O krutosti výsluchov pod?a nej sved?ili krvavé stopy, ktoré sa našli v pivniciach sídla gestapa a bezpe?nostnej polície. Od 25. októbra 1944 do 3. apríla 1945 odviedli 69 ?udí – civilov, domácich aj zahrani?ných vojakov a partizánov, z väznice Krajského súdu v Tren?íne do lesa na Brezine. Tam ich beštiálne zavraždili a zahrabali do nieko?kých hrobov.
Po oslobodení mesta od 18. mája 1945 na tren?ianskej Brezine v lokalite Dušova dolina, Vápenice a Široké objavili a exhumovali sedem hrobov so 69 obe?ami. Medzi nimi bolo 65 mužov a štyri ženy. Všetci boli bosí, nahí alebo len nepatrne oble?ení a ich telá niesli stopy po mu?ení.
„Zastrelených ranou do tyla bolo 61 mužov a tri ženy, dvaja muži boli uškrtení, dvaja muži a jedna žena mali rozbité lebky. Identifikova? sa nepodarilo 26 obetí. Na mieste masových hrobov v Dušovej doline je dnes malý pomník s dvomi pamätnými tabu?ami. Po exhumácii previezli 56 obetí z miesta nálezu a pochovali ich na cintoríne nad ?ereš?ovým sadom. Ostatných si odviezli ich rodiny a pochovali na cintorínoch v rodných obciach,“ doplnila Ságová.
Cintorín s pamätníkom je situovaný na malej vyvýšenine, na ktorú vedie schodisko z ?ereš?ového sadu. Pred schodiskom je na žulovom podstavci umiestnená plastika z kovanej medi, vyjadrujúca ukrutnos?. Korpus pamätníka je obložený kamennými doskami, na ktorých sú vyryté figurálne výjavy z bojov.
Dnešnú podobu dostal cintorín v roku 1969. Hrobovú ?as? tvoria tri oblúkové pásy hrobov s náhrobkami, na ktorých sú mená obetí, ich vek v ?ase smrti a bydlisko. Po pravej strane cintorína je pamätník umu?ených, pri ktorom mesto každoro?ne organizuje spomienkové podujatia pri príležitosti výro?í SNP a oslobodenia Tren?ína.
Zdroj feed teraz.sk
