Opúš?am na dva dni Kysuce, kde som sa pred desiatimi rokmi udomácnil po odchode z rodnej Bratislavy medzi smrekovými lesmi. Bratislavský vzduch mi nikdy nerobil dobre, naopak mojej imunite a prieduškám vyslovene škodil. Ke? prišiel ?as odchodu do dôchodku tak som nemeškal ani minútu a zmizol z Bratislavy ako gáfor do hôr nielen za vzduchom, ale aj za pocitom súkromia, vo?nosti a slobody.
Kysu?ania sa ?udovali, ako môže niekto preda? v Bratislave byt, aby sa pres?ahoval k nim, zatia? ?o moji známi v Bratislave mi závideli, že som našiel odvahu a odišiel z môjho rodiska nadobro pre? na drsné ale pekné Kysuce. Ne?utujem, lebo to nebol iba vzduch, ktorého (ne)kvalita mi v Bratislave nerobila dobre. Mne ani ruch a prostredie ve?komesta nevyhovovalo. Za tých desa? rokov sa Bratislava ešte viac a vskutku dramaticky zmenila k horšiemu. Stala sa navyše hlavným stanom slnie?kárskych neoliberálov a progresivistických aktivistov Šime?kovského a ?aputovského typu do takej miery, že to kedysi prívetivé a vcelku v?údne mesto je v sú?asnosti jediné zo všetkých krajov Slovenska, ktoré vo vo?bách dalo prednos? Šime?kovej agresívnej politickej strane intolerantných extrémistov a Kor?okovi.
Dnes odchádzam vlakom na dva dni do Bratislavy kvôli zajtrajším mediálnym stretnutiam, takže neviem presne kedy sa znovu ozvem s komentárom, ?i na to budem ma? v Bratislave ?as. Možno v stredu ve?er nie?o po návrate domov napíšem. S istotou viem, že v stredu som spä? ako na koni. Sú ?udia, ktorí vedia vo vlaku rozbali? notebook a zah?bi? sa do práce alebo sledovania filmu. Ja nie, ja sa chcem díva? z okna lebo sa mi tá cesta pá?i a rád cestujem vlakom.
Hudobník Oskar Rózsa sa v?era opä? stal jedným z hlavných bodov ve?erných televíznych správ lebo si v Londýne dovolil poveda? nie?o rázne na adresu tých, ktorí mu nevedia odpusti? a vyhadzujú mu na o?i, že sa podujal upravi? inštrumentáciu našej štátnej hymny v spolupráci s ministerstvom kultúry. Možno z toho Londýna nevolil práve najš?astnejší spôsob a slová, a tu sa v plnej miere zhodujem s Edom Chmelárom a s jeho pohotovým v?erajším komentárom. Na druhej strane treba oceni? Oskarovu odvahu zasta? sa nielen hymny, ale aj svojej práce na nej. Zdá sa, že sa za posledné tri týždne zaradil v?aka Nvotovej medzi komentátorov a ja to vítam. Nestretli sme sa zatia? ale verím, že sa tak stane, aj ke? bývame v opa?ných kútoch stredného Slovenska.
Zvláš? si cením a vážim, že sa Oskar vo svojom druhom video odkaze na YouTube po?akoval menovite Chmelárovi, Zoldymu a Tóthovi za promptnú verejnú reakciu na Nvotovej kritiku jeho práce na reinštrumentácii štátnej hymny. Ocenil v ?om hne? na za?iatku najmä pohotovos? našich reakcií. Nie je na Slovensku ve?mi zvykom vyjadrova? po?akovanie, lebo slovo „?akujem“ sa akosi záhadne stráca z nášho slovníka. O tom ešte inokedy. Nateraz len malá poznámka. Ako komentátor vážim každé slovo, ktoré napíšem alebo vyslovím primeraným tónom verejne v medializovanom rozhovore a je š?astím, že pritom nik nevidí do mojej hlavy a nedokáže ?íta? moje myšlienky, lebo by v nich našiel aj výrazy, aké by odo m?a ne?akal. Dá sa posla? niekoho s elegantným preh?adom aj do horúcich pekiel, ba ešte aj niekam inam, ale za použitia šikovne koncipovaných viet a výrazov, za ktoré ?loveka nik nemôže nielen žalova?, ale neraz ani chyti? za slovo.
Do ?ítania v stredu.
Zdroj telegram
