My tu v pohode rozhodne nie sme a tak skoro bohužiaľ ani nebudeme, aspoň ja to tak vnímam. Lebo len čo sme si mysleli, že je tu už našťastie nová rozumná vládna koalícia a že si môžeme vydýchnuť, zistili v tej koalícii s nebezpečne malou parlamentnou väčšinou, že im až tak odľahlo od riti, že nevedia od dobroty čo so sebou a tak si píšu listy a posielajú zlostné odkazy cez protištátne médiá, ktoré z toho majú náramnú radosť. Jediné, čo dobráckeho človeka kresťanského zmýšľania ako som napríklad aj ja trochu upokojí a dostane ako tak do normálu, je nedeľná svätá omša slovenského rozhlasu pre katolíkov, občas aj pre evanjelikov, z niektorého z našich krásnych kostolov. Tie sa našťastie aspoň v nedeľu plnia veriacimi, na rozdiel od Čiech, kde už kostoly fungujú iba ako múzeá a skanzeny keďže neznabohovia za riekou Moravou vyhnali pána Boha kamsi preč a namiesto toho si liečia svoje Husitské komplexy kydaním na slovenského premiéra, ktorého nám ale mnohí potajme závidia.
Ak ste dnes odo mňa čakali ku káve niečo lepšie a podnetnejšie tak sa ospravedlňujem s tým, že človek nemôže každý deň podávať špičkové výkony ani ako penzionovaný komentátor 🙂 2/2