Návštevníci výstavy budú ma? možnos? zoznámi? sa s kamenínskym ženským krojom v rôznych životných fázach ženy, od narodenia až po starobu. „Symbolika kroja bola a stále je sú?as?ou šestice dedín, kde sa nosili krátke sukne. Ide o menšiu skupinu usadlostí zah??ajúcu Bí?u, Sikeni?ku, Kamenín, Pavlovú, Kamenný Most a Bruty. Tie vynikali v porovnaní so svojím okolím jednak svojským krojom, jednak silným uvedomením spolupatri?nosti na báze zvykov a kroja,“ povedala kurátorka výstavy.
Kroj v týchto obciach je takmer totožný. Drobné odlišnosti sa týkajú napríklad viazania šatiek a použitia stúh. V minulosti mládenci dokázali pod?a kroja presne ur?i?, z ktorej obce pochádzala diev?ina.
V 70. rokoch minulého storo?ia sa v týchto obciach uskuto?nil výskum, po?as ktorého dostali pomenovanie „obce kratunkých sukní“. Obyvatelia Kamenína však sukne nazývajú sedliackymi suk?ami, rovnako svoj kroj nazývali aj ich predkovia. Kroj nebol vždy taký krátky, upozornila Varga. V 20. rokoch minulého storo?ia siahala suk?a do polovice holene, o desa?ro?ie neskôr už len po okraj ?ižmy. Najkratšiu podobu získala v 50. rokoch 20. storo?ia, hoci ešte aj vtedy siahala po kolená. Skrátenie sukní sa pripisuje následku vojen, ke? bolo potrebné šetri? aj na látkach. Zvláštnos?ou sukie? bolo, že sa neza?ínali v oblasti drieku, ale v bokoch.
Druhým charakteristickým prvkom kamenínskeho kroja boli ?ervené, tzv. otá?acie ?ižmy vyrobené z kože žriebät. „Obuvník nevyrábal zvláš? ?ižmy na ?avú ?i pravú nohu, ale rovnaké pre obe nohy. ?ižmy sa sformovali až po?as nosenia,“ uviedla Varga.
Farba kroja odzrkad?ovala vek svojej nosite?ky, s pribúdajúcim vekom sa za?ali nosi? tmavšie farby. ?ižmy ?ervenej farby nosila žena dovtedy, kým neporodila svoje prvé die?a.
Zdroj feed teraz.sk
