Musíme to, musíme ono, musíme tamto. Ako komentátor, a vlastne aj vo svojom súkromí, slovo „musíme“ nepoužívam, vyhýbam sa mu a vo svojich ?lánkoch a komentároch som ho nikdy nepoužil. Nie je to náhoda. Napriek tomu to slovo neustále zaznieva v éteri, ale nie z mojich rezervovaných úst alebo z môjho po?íta?a.
Kto som ja, aby som sa staval do pozície, že budem mudrlantsky pou?ova? niekoho ?o „musíme“ urobi? alebo uvedomi? si? To slovo používam výlu?ne iba vo vz?ahu k sebe – ?o musím urobi? ja, alebo ?o musím u seba zlepši?, hoci aj zubami nechtami. Bude to možno aj tým, že nie som rodi? a nebol som nútený to slovo nikdy použi? vo výchove detí. Ostatní, vlastne celý tento náš do neprí?etna rozoštvaný národ, nech si robí ?o chce, ja mu na staré kolená ni? diktova? nebudem. Ak chce takto pokra?ova? ?alej a do krvi sa háda?, nech sa háda. Možno ho to raz prejde, možno ho to ?asom unaví a pochopí, že toto je cesta do pekla, a možno sa nikdy nespamätá a zni?í tou nenávis?ou napokon sám seba. Ak je nie?o, ?o musím ja, toho je naopak dos? každý de?. Napríklad musím už kone?ne zobra? svoje výsledky a správu z CT vyšetrenia a ís? s nimi za mojím obvodným lekárom poradi? sa ?o so mnou ?alej ak bolesti pokra?ujú napriek liekom. Už to je viac ako týžde?, vlastne desa? dní, ?o to stále odkladám, ale ani to som zatia? neurobil, hoci by som mal. Vždy je pre m?a dôležitejšie nie?o rozumné napísa? svojim ?itate?om, ale nikdy nie tak, že by som im diktoval ?o MUSIA urobi? alebo pochopi?. Som maximálne liberálny ?lovek – ži si po svojom a nechaj ma ži? ako ja chcem.
Spomínam si, že slovo „musíme“ zaznievalo v nie tak dávnej minulosti ve?mi ?asto od zápalistých re?níkov z pódií a tribún za socializmu, ako bol napríklad neškodný dobrák Miloš Jakeš, a pozrite sa ako to napokon s tou „musacinou“ a s nami všetkými neslávne skon?ilo. Komu niet rady, tomu niet pomoci. Ak už ni? iné, je dobré opráši? aspo? naše staré múdre príslovia a porekadlá, ktoré vznikli v minulosti ke? sme ešte boli ako celok viac menej, až na malé výnimky, normálni a v každej rodine a v každej dedine vládol zdravý sedliacky rozum. Po osemdesiatomdeviatom sme ho kamsi postupne potratili a za?alo sa tu drogova?, násilní?i?, mafián?i? na spôsob ?ernáka, oblbova? na spôsob dnešných oficiálnych médií zanikajúceho hlavného prúdu, ni?i? naše kedysi výstavné školstvo a žra? sa tu navzájom de? ?o de? kvôli moci a politike, a neraz aj kvôli peniazom, alebo len tak z dlhej chvíle a z roztopaše, lebo urazi? a poníži? iného je úžasný špás.
Ako vravím, je bezbrehá sloboda a demokracia – to sme predsa chceli, takže dnes už v?aka nej ni? nemusíme. Všeli?o by sme síce mohli, ale z nejakého dôvodu to nerobíme lebo si nevážime, že sa máme stále napriek kazisvetom doma aj v zahrani?í relatívne dobre. Tak si krátime ?as deštruovaním aj toho mála, ?o nám tu ešte po našich obetavých predkoch zostalo. Smutný obraz dneška, ako to nedávno Edo Chmelár nazval, že „Slovensko zošalelo.“ Pre?o nie, však sa v histórii aj všelijaké ve?ké národy dokonca kolektívne zošaleli, pre?o by sme sa nemohli aj my?
Priatelia, robte ?o chcete, na m?a nedajte. Ak cítite, že nie?o musíte, tak to urobte, ak nie, nechajte tak. Však sa u nás ob?as vravieva, že kto ni? nerobí, ni? nepokazí. Aj tak sa dá. Len sa potom ne?udujme, ak tu jedného ?ierneho d?a nastane situácia, že premiérom vlády bude Kor?ok alebo Šime?ka, predsedom Národnej rady sa stane plagiátor Grohling, ministrom obrany Na?, ministerkou spravodlivosti Kolíková a šéfom znovu založeného úradu špeciálnej prokuratúry náš starý známy Lipšic. No a ?udia ako Robert Fico a Tibor Gašpar skon?ia vo väzbe za jasotu šéfa „obrodenej“ polície, vedenej Mikulcom alebo Hamranom. Nás alternatívnych komentátorov tiež rozprášia kade tade, to urobia ako prvé, aby nám zavreli huby. Môžem sa ja aj rozkrája? a hrach na stenu hádza?, ako v mojom v?erajšom rozhovore na TV OTV u zlatej Lenky Zlatev. Všetko to zlé, ?o som tu práve spomenul, sa reálne môže sta?, ak sa nespamätáme v poslednej triezvej chvíli.
Zdroj telegram
