Túto jednoduchú otázku som dostal predvečerom od jedného kysuckého čitateľa mojich komentárov na sociálnych sieťach, Telegrame a YouTube .
Jednoduchá priamočiara otázka voliča v osobnom rozhovore s politickým komentátorom v obchodnom reťazci počas nákupu – takto priamo a bez okolkov vyjadrujú svoj názor ľudia na Kysuciach. Nechodia okolo horúcej kaše ale idú rovno k veci a opýtajú sa alebo vyjadria názor tou najlogickejšou otázku, ktorá je skôr názorom ako otázkou. Opýtal sa ma to v súvislosti s mojím komentárom, v ktorom som spomenul piatkové stretnutie s Jánom Baránkom – uznávaným analytikom a des už aj lídrom novej strany Zdravý rozum – v obci Korňa neďaleko Turzovky, kam prišiel aj so svojimi kolegami na besedu s občanmi cestou na sobotný protest proti progresivizmu v Kežmarku. Vyjadril som mu v Korni verejne podporu v diskusných poznámkach z pléna.
Vie sa o mne, že rovných dvadsaťtri rokov podporujem verejne stranu SMER a premiéra Fica, tak ako potom môžem vysloviť podporu aj nejakej inej politickej strane? Ale áno, je to možné – človek naozaj môže podporovať aj dve politické strany, respektíve sympatizovať s nimi. Prečo nie? Moja komentátorská podpora Smeru je predovšetkým osobnou morálnou reakciou na štvanicu médií a mimovládnych organizácií od pamätnej Mesežnikovovej medzinárodnej konferencie v Bratislave. Tam sa v októbri 2002 celé to programové ťaženie proti Ficovi začalo, aby napokon gradovalo vlani v máji až do extrému Cintulovým atentátom na premiéra. Pokračuje a ďalej sa stupňuje. Pritom som práve preto nebol jediný, kto vo voľbách v roku 2023 vhodil zámerne do urny hlasovací lístok v prospech SNS lebo mnohým bolo jasné, že sa musí dostať do parlamentu aj Dankova strana, nech je akákoľvek, inak Smer a Hlas spolu nezložia koalíciu s parlamentnou väčšinou ak nebudú mať k sebe tretieho. Tí, ktorí takto spolu so mnou uvažovali, mali pravdu. Podporujem Smer a budem v tom pokračovať naďalej z principiálnych dôvodov etického charakteru, hoci nie som ľavičiar ale kresťanský konzervatívec.
Pokiaľ ide o Jána Baránka a jeho kresťansky orientovanú konzervatívnu stranu, nemám problém vyjadriť im verejne podporu. Na tom predsa nič nie je. V mnohom sa s Baránkovými vyhranenými názormi na stav spoločnosti a na riziká vývoja v Európskej únii zhodujem, tak prečo by som sa nemohol v tom duchu vyjadriť aj verejne? Veď mnohí voliči Smeru napríklad bez problémov sympatizujú trebárs s podpredsedom vlády Tomášom Tarabom, dokonca v ňom vidia do istej miery aj dvojníka Roberta Fica s podobným naturelom a zmýšľaním a vedia, že tí dvaja – Fico a Taraba – sú si vzájomne sympatickí a medzi nimi nikdy k žiadnemu názorovému stretu alebo konfliktu vo vláde nepríde. Rovnako môže niekto verejne podporiť aj ministerku Denisu Sakovú z Hlasu – nepamätám si totiž prípad alebo nejaký moment, kedy by mala iný názor ako premiér, alebo by mu dokonca v niečom oponovala. A ak by som išiel ešte ďalej, tak mnohým voličom koalície môže byť sympatický aj priamočiary drajv, mladícke nasadenie a nejaký konkrétny názor alebo vyjadrenie trebárs Milana Mazureka, prečo nie? Sympatizovať je jedna vec, voliť je vec druhá – lebo za plentou vo volebnej miestnosti môže človek tak či tak voliť iba jednu politickú stranu, hoci sympatizovať môže aj s niektorými inými subjektmi a postavami politickej scény.
U nás neexistuje nič podobné, ako je formálna voličská registrácia ako Republikán alebo Demokrat tak, ako to poznáme v niektorých štátoch USA. Napríklad v štáte Wyoming až 77% oprávnených voličov sa zaregistrovalo ako voliči Republikánov. Na Slovensku sa nik nemusí ísť na mestský alebo obecný úrad zaregistrovať ako sympatizant a volič tej ktorej strany. Toľko moja širšia odpoveď na otázku čitateľa, či je možné podporovať aj dve politické strany alebo konkrétne osobnosti v nich. Je demokracia a nik sa nemusí spovedať z voličskej preferencie či z názorových sympatií.
Zdroj telegram
