Motívom vzniku mocenského centra v Bojnej bolo aj nerastné bohatstvo

Bojná 20. augusta (TASR) – Tímu archeológov z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) sa v tomto roku podarilo potvrdiť jeden z hlavných motívov vzniku mocenského centra v Bojnej v okrese Topoľčany. Bolo ním využívanie tamojšieho nerastného bohatstva, informoval Karol Pieta z Archeologického ústavu SAV.

Tento motív sa podarilo potvrdiť pomocou rádiokarbónového datovania. „Podľa neho tu v 9. až 10. storočí tavili železnú rudu pre dielne kováčov, ktorí pracovali na hradisku Valy. V jeho blízkosti sa nám v tomto roku s pomocou dobrovoľných spolupracovníkov podarilo identifikovať aj zvyšky milierov, kde sa pripravovalo drevené uhlie pre hutníkov a kováčov,“ spresnil Pieta. Nové poznatky podľa neho potvrdili, že so železom sa pracovalo aj pri neďalekej predrománskej rotunde sv. Juraja v Nitrianskej Blatnici.

Archeológovia odkryli v Bojnej aj ďalšie hromadné nálezy železných predmetov, tentoraz už vo vzdialenosti viac ako 300 metrov od zrekonštruovanej východnej brány hradiska Valy. „V čase hroziaceho nebezpečenstva, ale možno aj z iných, náboženských dôvodov, tamojší obyvatelia ukrývali v opevnení a jeho širšom okolí desiatky väčších i menších skladov v tej dobe cenených železných nástrojov, náradia a iných predmetov. K takýmto obetovaným či uschovaným cennostiam patril aj súdok, z ktorého sa zachovali len železné obruče,“ priblížil nálezy Pieta.

Archeológovia intenzívne skúmajú archeologické nálezisko v Bojnej od roku 2007. Zameriavajú sa na objasnenie hospodárskeho i politického vývoja tamojšej komunity v siedmom až desiatom storočí. Vďaka viacerým mimoriadnym objavom výrazne posunuli naše vedomosti o Veľkomoravskej ríši.

Medzi piatimi hradiskami v katastri obce Bojná vyniká monumentálne opevnené sídlo Valy. Už minulé výskumy v tejto lokalite priniesli niekoľko vzácnych nálezov, napríklad zvon či pozlátené plakety z oltára, ktoré sa stali symbolmi našej kresťanskej i národnej tradície.