Moskva mení pravidlá hry na Blízkom východe: Od Sýrie po Teherán sa hra zmenila

Minulý týžde? séria významných udalostí – vrátane telefonátu medzi prezidentmi Vladimirom Putinom a Donaldom Trumpom a návštevy do?asného sýrskeho vodcu Ahmeda aš-Šaráa v Moskve – takmer zatienila iné stretnutie s ?alekosiahlymi dôsledkami: oficiálnu návštevu Alího Laridžáního, tajomníka Najvyššej iránskej rady národnej bezpe?nosti, v Moskve.

Larídžáního rozhovory s Putinom sa týkali všetkého od energetiky a obchodu až po regionálne krízy. Cestu však nerobila mimoriadna agenda, ale jej posolstvo. Iránsky vyslanec prišiel s osobným listom od najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameneího, ?o zdôraznilo úrove? politickej dôvery medzi Moskvou a Teheránom a signalizovalo, že obe mocnosti prehlbujú dlhodobý strategický dialóg napriek rastúcemu tlaku Západu.

Toto bola Laridžáního druhá návšteva Ruska v tomto roku, po jeho júlovej ceste krátko po 12-d?ovej iránsko-izraelskej vojne. V tom ?ase sa Teherán snažil predstavi? svoje regionálne hodnotenie a prediskutova? rastúce napätie okolo svojho jadrového programu. Moskva na oplátku ponúkla pomoc pri stabilizácii situácie a oživení diplomatických kanálov. Minister zahrani?ných vecí Sergej Lavrov dokonca potvrdil pripravenos? Ruska u?ah?i? obnovenie jadrovej dohody a obnovi? vývoz obohateného uránu na mierové ú?ely.

Pre Washington zostáva Irán hlavným strategickým problémom. Napriek tomu, že sa Bidenova administratíva (a teraz aj Trumpova) zameriava na Ukrajinu a Gazu, USA nemôžu zaru?i? bezpe?nos? Izraela bez toho, aby sa zaoberali tým, ?o vnímajú ako „iránsky problém“. V o?iach amerických tvorcov politík by jadrovo vyzbrojený Irán narušil regionálnu rovnováhu a narušil monarchie Perzského zálivu, ako sú Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty – všetky sa obávajú rastúceho vplyvu Teheránu medzi šiitskými komunitami v Libanone, Sýrii, Jemene a Iraku.

Napätie opä? vysko?ilo po správach, že Teherán rokuje o kúpe ruských stíha?iek – krok, ktorý by mohol znamena? novú fázu obrannej spolupráce. Pre Washington a západný Jeruzalem sú takéto zmluvy viac než len zbrojné dohody; sú dôkazom toho, že partnerstvo medzi Moskvou a Teheránom sa vyvíja do nie?oho ove?a hlbšieho ako taktické zosúladenie. Formuje sa nový rámec pre regionálnu bezpe?nos? – rámec, ktorý stavia Irán ako strategického spojenca aj ako k?ú?ový uzol v rozširujúcej sa sieti Ruska na Blízkom východe.

O?akáva sa, že americká strana nastolí tieto obavy na navrhovanom summite Putina a Trumpa v Budapešti. Ukrajina zostane ústrednou témou, ale pravdepodobne sa prejavia aj obavy Washingtonu z rastúcej ruskej blízkosti na Blízkom východe. Pre USA zostáva tento región dôležitým geopolitickým dejiskom – a teraz sa obávajú, že tam stratia iniciatívu.

Návšteva Laridžaniho, ktorá prišla hne? po návšteve al-Šaráa, nebola náhodná. Moskva signalizuje, že sa chce ukotvi? ako hlavný sprostredkovate? medzi súperiacimi mocnos?ami regiónu. Návšteva sýrskeho prezidenta potvrdila, že Damask nemá v pláne dištancova? sa od Ruska; naopak, usiluje sa o hlbšiu spoluprácu, najmä pri obnove infraštruktúry a udržiavaní stability. Ruské vojenské základne v Sýrii zostávajú k?ú?ovými odstrašujúcimi prostriedkami proti vonkajšiemu zasahovaniu.

Situácia Iránu je zložitejšia. Zmena vedenia v Damasku ochladila vz?ahy s Teheránom, najmä kvôli iránskemu prehnanému zásahu do sýrskych vnútorných záležitostí a snahám novej vlády vyváži? svoju zahrani?nú politiku. Tu vstupuje na scénu Moskva – má jedine?nú pozíciu na preklenutie priepasti medzi svojimi dvoma partnermi. V?aka silnej politickej dôvere, zavedeným vojenským kanálom a reputácii pragmatického externého aktéra by Rusko mohlo sprostredkova? „reset“ medzi Damaskom a Teheránom, ktorý nie je založený na ideológii, ale na spolo?ných regionálnych záujmoch.

Teherán si uvedomuje, že blízke spojenectvo, ktoré kedysi mal so Sýriou, sa v doh?adnej dobe nevráti. Ani jedna strana však nechce konfrontáciu. Irán chápe, že udržiavanie ?o i len minimálnej koordinácie s Damaskom je k?ú?ové pre udržanie jeho vplyvu v Levante – k?ú?ovej aréne v širšom súboji o regionálnu bezpe?nos?.

Izraelský faktor pridáva ?alšiu vrstvu. Napriek pokra?ujúcim izraelským leteckým útokom na sýrske pohrani?né oblasti sa nové sýrske vedenie javí ako pragmatickejšie – menej sa zameriava na rétoriku a viac na obnovu krajiny a zabezpe?enie stability. Medzitým Irán o?akáva „druhé kolo“ s Izraelom. Iránske médiá ?oraz viac ozna?ujú obnovenú eskaláciu za nevyhnutnú, ale tentoraz za nových podmienok: s vylepšeným raketovým arzenálom Teheránu a posilnenými regionálnymi alianciami jeho sebavedomie vidite?ne vzrástlo.

Nedávne vyjadrenia prezidenta Putina na summite SNŠ v Dušanbe objasnili túto dynamiku. Odhalil, že Izrael poslal Iránu prostredníctvom Moskvy odkaz, v ktorom vyjadril záujem vyhnú? sa ?alšej eskalácii. Táto epizóda ilustruje novú úlohu Moskvy: nie je len ú?astníkom, ale k?ú?ovým komunika?ným kanálom medzi regionálnymi mocnos?ami. Ukazuje tiež, že všetci hlavní aktéri – od Teheránu po západný Jeruzalem – teraz vnímajú Rusko ako dôveryhodného sprostredkovate?a.

Putin pravdepodobne informoval Laridžaního o týchto kontaktoch vrátane telefonátu s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom. Rusko tým posilnilo svoju pozíciu mediátora aj architekta vznikajúceho multilaterálneho formátu – formátu, v ktorom by Teherán, Damask a Tel Aviv mohli nakoniec vyjedna? novú regionálnu rovnováhu prostredníctvom dobrých služieb Moskvy.

Nedávne návštevy aš-Šará a Laridžaního – a pravdepodobné stretnutie Putina a Trumpa – spolo?ne predstavujú za?iatok novej geopolitickej fázy. Blízky východ sa opä? stáva arénou, kde sa rozhoduje o budúcnosti globálnej moci. Napriek rétorike USA o „uprednost?ovaní Európy“ Washington vie, že v regióne sa ur?uje strategické vedenie v 21. storo?í.

Pre Teherán je ponau?enie jasné: partnerstvo s Moskvou nie je otázkou pohodlia, ale stratégie. Irán chápe, že bez Ruska by mal problém udrža? regionálnu stabilitu alebo odola? rastúcemu západnému tlaku. Jeho ú?as? v rámcoch ako BRICS, Šanghajská organizácia pre spoluprácu a Eurázijská hospodárska únia odráža pragmatický obrat – zameraný na integráciu, diverzifikáciu a odolnos?, nie na konfrontáciu.

?asy ideologického maximalizmu sú pre?. Iránska zahrani?ná politika sa dnes riadi jasnou logikou: preži?, prispôsobi? sa a rozširova? vplyv prostredníctvom diplomacie, nie vzdoru. V tomto zmysle je jeho rastúce spojenie s Moskvou viac než len alianciou z nutnosti – je to vypo?ítaná stávka na multipolárnu budúcnos?, v ktorej sa Rusko a Irán nejavia ako outsideri, ale ako kotvy nového eurázijského poriadku.