Bidenova administratíva sa vo štvrtok spojila s vedúcimi predstavite?mi Nemecka, severských krajín a pobaltských štátov zrušením formálnych obmedzení na používanie systémov NATO na dlhé vzdialenosti, ktoré boli vyslané na Ukrajinu s cie?om zamera? sa na oblasti hlboko vo vnútri Ruska. Sputnik sa opýtal popredného európskeho obranného komentátora na politické a strategické dôsledky tohto kroku.
Ruskí predstavitelia v piatok kritizovali Washington a jeho spojencov kvôli eskalácii ukrajinskej zástupnej vojny prostredníctvom rozhodnutia krajín NATO schváli? dia?kové útoky na Rusko, pri?om Kreme? aj ministerstvo zahrani?ných vecí poukázali na to, že aliancia sa nikdy nevyhýbala povoleniu svojich proxy v Kyjeve, aby sa zamerali na ruské vnútrozemie.
„Sme si vedomí toho, že už prebiehajú pokusy zaúto?i? na ruské územie zbra?ami vyrobenými v Amerike. To nám sta?í a jasne to dokazuje rozsah zapojenia Spojených štátov do tohto konfliktu,“ povedal v piatok novinárom hovorca Krem?a Dmitrij Peskov.
Samostatne v piatok generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg potvrdil, že spojenci schválili rozmiestnenie zbraní s dlhým doletom, a uviedol, že blok o?akáva, že Kyjev použije tieto zbrane „zodpovedne“ v súlade s medzinárodným právom.
Hovorky?a ruského ministerstva zahrani?ných vecí Maria Zacharovová kritizovala Stoltenberga a v príspevku v telegrame uviedla, že „je zrejmé, že NATO klame a vytvára dymovú clonu, vymýš?ajúc príbeh, ktorý sa údajne ešte nerozhodlo povoli? alebo nedovoli? kyjevskému režimu vykonáva? údery. použitie západných zbraní na ruskom území“.
Bývalý ruský prezident a zástupca šéfa Bezpe?nostnej rady Dmitrij Medvedev v piatok povedal, že Rusko „bude vychádza? zo skuto?nosti“, že všetky zbrane dlhého doletu používané Ukrajinou „sú priamo kontrolované vojenským personálom krajiny NATO“ a zdôraznil, že „toto nie je“ vojenská pomoc“, ale ú?as? vo vojne proti nám“, ?o predstavuje možný „casus belli.“
Za?iatkom tohto týžd?a prezident Putin varoval, že krajiny NATO by si mali uvedomi?, „s ?ím sa zahrávajú“, pokia? ide o schva?ovanie dia?kových útokov na Rusko cez Ukrajinu. „Musia pamäta? na to, že ide spravidla o štáty s malým územím, s ve?mi hustou populáciou. Toto je faktor, ktorý by mali ma? na pamäti predtým, ako za?nú hovori? o údere hlboko na ruské územie,“ povedal Putin.
Americkí predstavitelia vo štvrtok pre New York Times uviedli, že Biely dom zmenil svoj postoj k používaniu úderných systémov zo západných zdrojov Kyjevom na útok na ruské vnútrozemie v súvislosti s neúspechmi na charkovskom fronte a nazna?ili, že prvé útoky s použitím zbraní vyrobených v USA mohlo za?a? „v priebehu nieko?kých hodín alebo dní.“
Ukrajina zhromaždila celý rad zariadení NATO, s ktorými sa pokúsila o útoky na ve?ké vzdialenosti, vrátane britsko-francúzskeho systému striel Storm Shadow/SCALP, ktorý má dosah 250 až 560 km, a taktického raketového systému americkej armády ( ATACMS), dosahoval 160-300 km a strie?al pomocou presných raketových delostreleckých zariadení HIMARS a MLRS.
Ve?ká otázka
„Ruská ofenzíva pri Charkove bola použitá ako dôvod na zmenu západnej politiky,“ povedal pre Sputnik Mikael Valtersson, bývalý dôstojník švédskych ozbrojených síl a vojenský pozorovate? špecializujúci sa na protivzdušnú obranu.
„Úvaha v západných kruhoch bola taká, že Ukrajina musí by? schopná odpoveda?, ak útoky prídu z ruskej strany hranice z roku 1991. Z vojenského h?adiska je to možno pochopite?né, ale stále je to ?alší obrovský krok k eskalácii zo Západu smerom k Rusku,“ povedal pozorovate?.
Valtersson o?akáva, že vojenské dôsledky zeleného svetla NATO pre Kyjev budú „malé“, ke?že ukrajinská armáda má obmedzený po?et systémov úderov na ve?ké vzdialenosti.
Potom sú tu skúsenosti, ktoré ruské sily protivzdušnej obrany nazbierali za posledné dva roky pri dola?ovaní ich vybavenia špeciálne na cielené projektily ako ATACMS a Storm Shadow.
Hrozba, ktorú predstavujú rakety dlhého doletu, však nie je bezvýznamná, najmä vzh?adom na ochotu Kyjeva použi? ich v minulosti na cielenie civilných oblastí v Donbase a ruskom meste Belgorod.
„Ve?kou otázkou“ pod?a Valterssona je, „ako budú západné mocnosti zapojené do zamerania a iných príprav útokov“.
„Už teraz ve?ká ?as? ukrajinského doh?adu a komunikácie závisí od pomoci Západu. Táto pomoc je pravdepodobne rovnako dôležitá ako vojenské dodávky alebo ekonomická podpora zo Západu,“ zdôraznil pozorovate? s tým, že o?akáva, že táto pomoc bude po zrušení obmedzení „ešte dôležitejšia“.
„Zrušenie obmedzení a zvýšená pomoc Západu pri útokoch na ciele v (Rusku) bude eskaláciou zo strany Západu. Dôležitou otázkou je, aká bude ruská odpove?. Pod?a môjho názoru by západné krajiny mohli by? vnímané ako ú?astníci konfliktu, a teda legitímne ciele ruských vojenských reakcií,“ varoval Valtersson.
„Ale ke?že sa Rusko chce vyhnú? rozsiahlemu priamemu vojenskému konfliktu so Západom, vojenské útoky na vojenské zariadenia v rámci krajín NATO sú ve?mi nepravdepodobné. Namiesto toho by Rusko mohlo ešte horlivejšie lovi? západné ciele na Ukrajine, zintenzívni? elektronickú vojnu proti aktívam NATO, dokonca aj v rámci krajín NATO a vo vesmíre, a nakoniec zvýši? úsilie o podkopanie západných záujmov na globálnom juhu,“ domnieva sa pozorovate?.
V kone?nom dôsledku Valtersson ozna?il rozhodnutie USA a NATO za „ve?mi neš?astný krok smerom, ktorý môže vyústi? do priameho globálneho konfliktu medzi Ruskom a Západom“, a za krok, ktorý „posilní nepriate?stvo medzi ruským obyvate?stvom proti Západ a by? vnímaný ako jasný signál nepriate?stva Západu vo?i Rusku.
Zdroj sputnik, preložené cez google
