Dielo je inšpirované mýtickou sirénou, ktorá sa utopila po tom, ako nedokázala o?ari? Odysea. Jej telo vyplavilo na breh a stalo sa osadou, ktorá sa po?as tisícro?í rozrástla do pobrežného mesta Neapol ležiaceho pod sopkou Vezuv.
Ke? Morricone v roku 1995 napísal operu Partenope, bol už svetoznámym autorom filmovej hudby, ale stále nemal splnený sen o tom, aby jeho kompozície zaznievali aj v operných domoch, ktoré sú v Taliansku považované za elitnú hudobnú vrstvu.
Režisérka Vanessa Beecroftová a dirigent Riccardo Frizza museli nájs? cestu cez toto vizionárske dielo bez pomoci samotného autora, ktorý zomrel v roku 2020 ako 91-ro?ný.
„Bolo by úžasné, keby sme mohli s Morriconem hovori? o jeho hudobných vo?bách, ale museli sme ich pochopi? len z toho, ?o nám zanechal, a snažili sme sa ich interpretova? tým najlepším možným spôsobom,“ povedal Frizza.
Napríklad sa rozhodol, že v tomto orchestri nepoužije husle, ale uprednostnil flauty, harfy a rohy, ktoré sa objavujú v gréckej mytológii, vysvetlil Frizza. „Potom sú tu moderné nástroje, ve?a perkusií, s neapolskými zvukmi tamburín a putipu,“ dodal s odkazom na bubon používaný v miestnej ?udovej hudbe.
Mýtická Partenope je sú?as?ou kultúry Neapola a legenda hovorí, že jej hlas predstavuje vytrvalého ducha mesta. Neapol tento rok oslavuje svoje 2500. výro?ie a Morriconeho opera je vkusným vyvrcholením týchto podujatí.
Inscenácia skúma prepojenie medzi starovekou legendou a identitou moderného mesta, pri?om dve sopranistky stvár?ujú Partenope sú?asne, odrážajúc jej dvojakú povahu ako tela a mýtu.
Morricone pôvodne zložil túto jednoaktovú operu – bez nároku na honorár – na libreto Guida Barbieriho a Sandra Cappelletta pre malý festival v meste Positano, južne od Neapola. Festival však skrachoval a Partenope putovala do archívu.
Zdroj feed teraz.sk
