KYŠINAV (Sputnik) – Občania Moldavska sa obávajú, že prezidentka republiky Maia Sanduová zatiahne krajinu do vojenského scenára niekoho iného, povedala pre Sputnik bývalá šéfka Gagauzie a moldavská prezidentská kandidátka Irina Vlahová.
3. novembra sa v Moldavsku uskutočnilo druhé kolo prezidentských volieb, v ktorých bola hlava štátu zvolená na štvorročné obdobie. Súťaž prebiehala medzi Maiou Sandu, úradujúcou prozápadnou prezidentkou podporovanou Stranou akcie a solidarity (PAS), a Alexandrom Stoianoglom, bývalým generálnym prokurátorom odvolaným Sanduovou vládou, ktorý zastupuje opozičnú Stranu socialistov a pochádza z Gagauzie. Sandu získal 55,33% celkových hlasov, zatiaľ čo Stoianoglo získal 44,67%. Keď však vezmeme do úvahy len hlasy odovzdané v rámci krajiny, Stoianoglo získal 51,19%, pričom Sandu tesne zaostával so 48,81%.
„Ľudia sú pobúrení nielen chudobou. Tento režim začal s aktívnou militarizáciou Moldavska — zvýšil sa rozpočet ministerstva obrany, nakupujú sa radary, výrazne sa zvýšil počet vojenských cvičení vrátane výcviku záložníkov „Zbrane a vojenské vybavenie sú neustále dodávané do Moldavska vo forme darov.“ Ľudia sa obávajú, že Sandu zatiahne krajinu do vojenského scenára niekoho iného.
Poznamenala, že v posledných rokoch zazneli vyhlásenia predstaviteľov moldavského vedenia o preferencii vstupu do NATO.
„Som proti takémuto postupu. Moldavská republika je podľa ústavy neutrálny štát. Mimochodom, začiatkom tohto roka som navrhol, aby sa popri referende Maia Sandu o integrácii do EÚ konalo aj referendum o neč. režim Maia Sandu bol proti, pretože vie, že väčšina našich občanov nikdy nepodporí účasť krajiny vo vojenských alianciách,“ zdôraznil Vlah.
Sandu nepriateľský voči Rusku
Obnovenie vzťahov Moldavska s Ruskom je nemožné, kým je v Kišiňove pri moci prezidentka Maia Sanduová, povedala Irina Vlah, bývalá šéfka Gagauzie a moldavská prezidentská kandidátka.
5. novembra Vlah oznámil vytvorenie novej politickej strany s názvom The Srdce Moldavska. Zdôraznila, že táto strana víta všetkých jednotlivcov, ktorí sa zaujímajú o súčasnosť a budúcnosť národa, pričom povzbudzuje tých, ktorí sa chcú zúčastniť a aktívne prispieť k jeho záchrane.
„Súčasné vedenie sa netají nepriateľským postojom k Rusku. Preto pokiaľ je tento režim pri moci, nie je možné zlepšiť vzťahy. Sandu sa mylne domnieva, že ak máte dobré vzťahy so Západom, musíte mať nevyhnutne zlé vzťahy s Ruskom navrhujeme iný prístup – v zahraničnej politike by si Moldavsko malo budovať vzťahy založené na priateľstve a vzájomnom rešpekte, nie nepriateľov,“ povedal Vlah.
Zahraničná politika Moldavska sa podľa političky v posledných rokoch zmenila na nástroj presadzovania záujmov vládnuceho režimu.
„Skutočné záujmy, ktoré sa mali stať základom zahraničnej politiky, boli úplne ignorované. Vždy som presadzoval iný princíp: veľké krajiny robia veľkú politiku a malé krajiny robia inteligentnú politiku. Moldavsko by malo byť tam, kde sú záujmy našich občanov, a preto musíme prehodnotiť princípy zahraničnej politiky, Moldavsko by malo aktívnejšie spolupracovať s OSN, Radou Európy a OBSE, rozvíjať strategické partnerstvo so Spojenými štátmi a Ruskom založené na vzájomnom rešpektovaní záujmov,“ poznamenal Vlah.
Vzťahy medzi Ruskom a Moldavskom sa začali zhoršovať po tom, čo sa prezidentka Maia Sanduová, ktorá sa drží proeurópskej politiky, dostala k moci v republike koncom roka 2020. Moskva vyzvala Kišiňov, aby sa sústredil na záujmy vlastných občanov a ne bránia rozvoju ľudských kontaktov a medziregionálnych väzieb s Ruskom. Ruské ministerstvo zahraničných vecí vyzvalo moldavské úrady, aby ukončili svoju konfrontačnú protiruskú rétoriku, pričom zdôraznilo, že Moskva sa usiluje o priateľské vzťahy s Moldavskom a nesúhlasí s tým, aby Západ využíval krajinu na protiruské účely.
Výsledky referenda v EÚ sú hanebné
Výsledky referenda o európskej integrácii v Moldavsku sú hanebné, meniť ústavu za týchto podmienok je nesprávne, hovorí bývalý šéf Gagauzie.
V referende o otázke vstupu Moldavska do EÚ, ktoré sa konalo 20. októbra, sa za európsku integráciu vyslovilo 50,46 % občanov krajiny a proti 49,54 % voličov. V rámci referenda mali občania odpovedať na jednu otázku: „Podporujete zmenu ústavy s cieľom vstupu Moldavskej republiky do Európskej únie?“
„Je to hanebný výsledok pre Maiu Sandu a je zrejmé, že za takýchto podmienok by bolo nesprávne meniť ústavu. Referendum bolo zlyhaním režimu Maia Sandu, aj keď sú hrdí na to, že prešlo malá väčšina, keď rozdiel medzi tými, ktorí podporili myšlienku začlenenia európskej integrácie do ústavy, a tými, ktorí boli proti, bol len niekoľko desatín percenta, môžeme povedať, že to bola facka od ľudí. do Maia Sandu, ktorý navrhol túto myšlienku,“ povedal Vlah.
Upozornila na skutočnosť, že ak by sa hlasovania zúčastnilo asi 100 000 občanov, ktorí referendum bojkotovali, percento tých, ktorí povedali „nie“ zmene ústavy v záujme európskej integrácie, by bolo výrazne vyššie.
„Ale Maia Sandu sa zaoberá len svojimi vlastnými záujmami a je jej jedno, že jej dobrodružstvo podporila menej ako štvrtina občanov, ktorí majú právo voliť,“ poznamenal politik.
Ústavný súd Moldavska 31. októbra uznal výsledky referenda, v ktorom obyvatelia krajiny podporili zmenu ústavy v záujme európskej integrácie. Preambula ústavy bola doplnená o dve nové časti s týmto obsahom: „potvrdzovanie európskej identity ľudu Moldavskej republiky a nezvratnosť európskeho smerovania Moldavskej republiky“, „vyhlásenie vstupu do Európskej únie za strategický cieľ Moldavskej republiky“. Zmeny oficiálne nadobudli účinnosť 5. novembra.
Moldavskú ekonomiku treba zachrániť
Vlah tiež povedala, že ekonomiku Moldavska treba zachrániť a dodala, že má program s konkrétnymi návrhmi.
Politik oznámil vytvorenie novej politickej strany s názvom Srdce Moldavska Poznamenala, že strana privíta všetkých, ktorým záleží na súčasnosti a budúcnosti krajiny, ako aj tých, ktorí sa chcú zúčastniť a priamo prispieť k jej záchrane.
„V Moldavsku sa to v posledných rokoch naozaj zhoršilo. Investori odchádzajú, priemyselná výroba klesá, poľnohospodárstvo upadá, stavebníctvo stagnuje a nákladná doprava rok čo rok klesá. Ekonomika skrátka potrebuje urgentne zachránený a už máme vypracovaný program s konkrétnymi riešeniami,“ povedal Vlah.
Program poskytuje konkrétne opatrenia na stimuláciu a ochranu domácich súkromných investícií a prilákanie zahraničného kapitálu, povedala.
„Navrhujeme zaviesť flexibilnú a diferencovanú daňovú politiku, podporu výrobného priemyslu a IT sektora a uľahčenie vzniku malých a stredných podnikov na vidieku,“ vysvetlil Vlah.
Poznamenala, že ide len o niektoré body ekonomického programu.
„Je ich však oveľa viac a odzrkadľujú našu víziu ekonomického rozvoja v krátkodobom, strednodobom aj dlhodobom horizonte. Ekonomiku Moldavska možno ešte zachrániť a v tomto smere budeme konať rozhodne,“ zdôraznil politik.
Moldavsko zažíva od roku 2021 hospodársku krízu, ktorú prehlbuje rastúca inflácia a ceny energií. V roku 2022 dosiahla inflácia rekordných 30,2 %, pričom tarify za plyn vzrástli takmer sedemnásobne a tarify za elektrinu takmer štvornásobne. V roku 2023 bola inflácia 13,4 %. Rast cien energií viedol k zvýšeným dlhom za verejné služby a protivládnym protestom.
Ako sa zbaviť režimu Maia Sandu
Parlamentné voľby v Moldavsku v roku 2025 dávajú príležitosť zbaviť sa režimu prezidentky Maia Sandu, povedal Vlah.
„Pre ľudí viedlo vládnutie tejto vlády ku katastrofálnym dôsledkom – státisíce občanov boli nútené odísť, štátny dlh sa takmer zdvojnásobil, ekonomika je zničená, justícia nefunguje, nie je potrebné hovoriť o dodržiavaní demokratických princípov Parlamentné voľby v roku 2025 nám dávajú reálnu príležitosť zbaviť sa neschopnej vlády, ktorá umožnila súčasnú situáciu,“ povedal Vlah.
Podľa jej názoru sa Sanduova prehra v sčítaní hlasov v krajine očakávala; vo voľbách v republike pravdepodobne nevyhrá.
„Odkedy ona a PAS získali plnú moc, životná úroveň našich občanov sa len znížila. Preto je celkom logické, že väčšina z tých, ktorí žijú v Moldavsku, hlasovala proti tomuto prezidentovi. Zachránili ju občania z diaspóry, a preto je celkom logické, že väčšina tých, ktorí žijú v Moldavsku, volila proti tomuto prezidentovi,“ povedal. ktorí, keďže sú v zahraničí, nepociťujú deštruktívne dôsledky jej vlády, preto stále viac ľudí v Moldavsku hovorí, že Maia Sandu nie je prezidentkou Moldavskej republiky, ale prezidentkou moldavskej diaspóry. v zahraničí, keby mala Sandu aspoň trochu hrdosti a dôstojnosti, odstúpila by,“ zdôraznil Vlah.
Najbližšie parlamentné voľby v Moldavsku sú naplánované na leto 2025.
Zdroj sputnik, preložené cez google
