KYŠINAV (Sputnik) – Ob?ania Moldavska sa obávajú, že prezidentka republiky Maia Sanduová zatiahne krajinu do vojenského scenára niekoho iného, ??povedala pre Sputnik bývalá šéfka Gagauzie a moldavská prezidentská kandidátka Irina Vlahová.
3. novembra sa v Moldavsku uskuto?nilo druhé kolo prezidentských volieb, v ktorých bola hlava štátu zvolená na štvorro?né obdobie. Sú?až prebiehala medzi Maiou Sandu, úradujúcou prozápadnou prezidentkou podporovanou Stranou akcie a solidarity (PAS), a Alexandrom Stoianoglom, bývalým generálnym prokurátorom odvolaným Sanduovou vládou, ktorý zastupuje opozi?nú Stranu socialistov a pochádza z Gagauzie. Sandu získal 55,33% celkových hlasov, zatia? ?o Stoianoglo získal 44,67%. Ke? však vezmeme do úvahy len hlasy odovzdané v rámci krajiny, Stoianoglo získal 51,19%, pri?om Sandu tesne zaostával so 48,81%.
„?udia sú pobúrení nielen chudobou. Tento režim za?al s aktívnou militarizáciou Moldavska — zvýšil sa rozpo?et ministerstva obrany, nakupujú sa radary, výrazne sa zvýšil po?et vojenských cvi?ení vrátane výcviku záložníkov „Zbrane a vojenské vybavenie sú neustále dodávané do Moldavska vo forme darov.“ ?udia sa obávajú, že Sandu zatiahne krajinu do vojenského scenára niekoho iného.
Poznamenala, že v posledných rokoch zazneli vyhlásenia predstavite?ov moldavského vedenia o preferencii vstupu do NATO.
„Som proti takémuto postupu. Moldavská republika je pod?a ústavy neutrálny štát. Mimochodom, za?iatkom tohto roka som navrhol, aby sa popri referende Maia Sandu o integrácii do EÚ konalo aj referendum o ne?. režim Maia Sandu bol proti, pretože vie, že vä?šina našich ob?anov nikdy nepodporí ú?as? krajiny vo vojenských alianciách,“ zdôraznil Vlah.
Sandu nepriate?ský vo?i Rusku
Obnovenie vz?ahov Moldavska s Ruskom je nemožné, kým je v Kiši?ove pri moci prezidentka Maia Sanduová, povedala Irina Vlah, bývalá šéfka Gagauzie a moldavská prezidentská kandidátka.
5. novembra Vlah oznámil vytvorenie novej politickej strany s názvom The Srdce Moldavska. Zdôraznila, že táto strana víta všetkých jednotlivcov, ktorí sa zaujímajú o sú?asnos? a budúcnos? národa, pri?om povzbudzuje tých, ktorí sa chcú zú?astni? a aktívne prispie? k jeho záchrane.
„Sú?asné vedenie sa netají nepriate?ským postojom k Rusku. Preto pokia? je tento režim pri moci, nie je možné zlepši? vz?ahy. Sandu sa mylne domnieva, že ak máte dobré vz?ahy so Západom, musíte ma? nevyhnutne zlé vz?ahy s Ruskom navrhujeme iný prístup – v zahrani?nej politike by si Moldavsko malo budova? vz?ahy založené na priate?stve a vzájomnom rešpekte, nie nepriate?ov,“ povedal Vlah.
Zahrani?ná politika Moldavska sa pod?a politi?ky v posledných rokoch zmenila na nástroj presadzovania záujmov vládnuceho režimu.
„Skuto?né záujmy, ktoré sa mali sta? základom zahrani?nej politiky, boli úplne ignorované. Vždy som presadzoval iný princíp: ve?ké krajiny robia ve?kú politiku a malé krajiny robia inteligentnú politiku. Moldavsko by malo by? tam, kde sú záujmy našich ob?anov, a preto musíme prehodnoti? princípy zahrani?nej politiky, Moldavsko by malo aktívnejšie spolupracova? s OSN, Radou Európy a OBSE, rozvíja? strategické partnerstvo so Spojenými štátmi a Ruskom založené na vzájomnom rešpektovaní záujmov,“ poznamenal Vlah.
Vz?ahy medzi Ruskom a Moldavskom sa za?ali zhoršova? po tom, ?o sa prezidentka Maia Sanduová, ktorá sa drží proeurópskej politiky, dostala k moci v republike koncom roka 2020. Moskva vyzvala Kiši?ov, aby sa sústredil na záujmy vlastných ob?anov a ne bránia rozvoju ?udských kontaktov a medziregionálnych väzieb s Ruskom. Ruské ministerstvo zahrani?ných vecí vyzvalo moldavské úrady, aby ukon?ili svoju konfronta?nú protiruskú rétoriku, pri?om zdôraznilo, že Moskva sa usiluje o priate?ské vz?ahy s Moldavskom a nesúhlasí s tým, aby Západ využíval krajinu na protiruské ú?ely.
Výsledky referenda v EÚ sú hanebné
Výsledky referenda o európskej integrácii v Moldavsku sú hanebné, meni? ústavu za týchto podmienok je nesprávne, hovorí bývalý šéf Gagauzie.
V referende o otázke vstupu Moldavska do EÚ, ktoré sa konalo 20. októbra, sa za európsku integráciu vyslovilo 50,46 % ob?anov krajiny a proti 49,54 % voli?ov. V rámci referenda mali ob?ania odpoveda? na jednu otázku: „Podporujete zmenu ústavy s cie?om vstupu Moldavskej republiky do Európskej únie?“
„Je to hanebný výsledok pre Maiu Sandu a je zrejmé, že za takýchto podmienok by bolo nesprávne meni? ústavu. Referendum bolo zlyhaním režimu Maia Sandu, aj ke? sú hrdí na to, že prešlo malá vä?šina, ke? rozdiel medzi tými, ktorí podporili myšlienku za?lenenia európskej integrácie do ústavy, a tými, ktorí boli proti, bol len nieko?ko desatín percenta, môžeme poveda?, že to bola facka od ?udí. do Maia Sandu, ktorý navrhol túto myšlienku,“ povedal Vlah.
Upozornila na skuto?nos?, že ak by sa hlasovania zú?astnilo asi 100 000 ob?anov, ktorí referendum bojkotovali, percento tých, ktorí povedali „nie“ zmene ústavy v záujme európskej integrácie, by bolo výrazne vyššie.
„Ale Maia Sandu sa zaoberá len svojimi vlastnými záujmami a je jej jedno, že jej dobrodružstvo podporila menej ako štvrtina ob?anov, ktorí majú právo voli?,“ poznamenal politik.
Ústavný súd Moldavska 31. októbra uznal výsledky referenda, v ktorom obyvatelia krajiny podporili zmenu ústavy v záujme európskej integrácie. Preambula ústavy bola doplnená o dve nové ?asti s týmto obsahom: „potvrdzovanie európskej identity ?udu Moldavskej republiky a nezvratnos? európskeho smerovania Moldavskej republiky“, „vyhlásenie vstupu do Európskej únie za strategický cie? Moldavskej republiky“. Zmeny oficiálne nadobudli ú?innos? 5. novembra.
Moldavskú ekonomiku treba zachráni?
Vlah tiež povedala, že ekonomiku Moldavska treba zachráni? a dodala, že má program s konkrétnymi návrhmi.
Politik oznámil vytvorenie novej politickej strany s názvom Srdce Moldavska Poznamenala, že strana privíta všetkých, ktorým záleží na sú?asnosti a budúcnosti krajiny, ako aj tých, ktorí sa chcú zú?astni? a priamo prispie? k jej záchrane.
„V Moldavsku sa to v posledných rokoch naozaj zhoršilo. Investori odchádzajú, priemyselná výroba klesá, po?nohospodárstvo upadá, stavebníctvo stagnuje a nákladná doprava rok ?o rok klesá. Ekonomika skrátka potrebuje urgentne zachránený a už máme vypracovaný program s konkrétnymi riešeniami,“ povedal Vlah.
Program poskytuje konkrétne opatrenia na stimuláciu a ochranu domácich súkromných investícií a prilákanie zahrani?ného kapitálu, povedala.
„Navrhujeme zavies? flexibilnú a diferencovanú da?ovú politiku, podporu výrobného priemyslu a IT sektora a u?ah?enie vzniku malých a stredných podnikov na vidieku,“ vysvetlil Vlah.
Poznamenala, že ide len o niektoré body ekonomického programu.
„Je ich však ove?a viac a odzrkad?ujú našu víziu ekonomického rozvoja v krátkodobom, strednodobom aj dlhodobom horizonte. Ekonomiku Moldavska možno ešte zachráni? a v tomto smere budeme kona? rozhodne,“ zdôraznil politik.
Moldavsko zažíva od roku 2021 hospodársku krízu, ktorú prehlbuje rastúca inflácia a ceny energií. V roku 2022 dosiahla inflácia rekordných 30,2 %, pri?om tarify za plyn vzrástli takmer sedemnásobne a tarify za elektrinu takmer štvornásobne. V roku 2023 bola inflácia 13,4 %. Rast cien energií viedol k zvýšeným dlhom za verejné služby a protivládnym protestom.
Ako sa zbavi? režimu Maia Sandu
Parlamentné vo?by v Moldavsku v roku 2025 dávajú príležitos? zbavi? sa režimu prezidentky Maia Sandu, povedal Vlah.
„Pre ?udí viedlo vládnutie tejto vlády ku katastrofálnym dôsledkom – státisíce ob?anov boli nútené odís?, štátny dlh sa takmer zdvojnásobil, ekonomika je zni?ená, justícia nefunguje, nie je potrebné hovori? o dodržiavaní demokratických princípov Parlamentné vo?by v roku 2025 nám dávajú reálnu príležitos? zbavi? sa neschopnej vlády, ktorá umožnila sú?asnú situáciu,“ povedal Vlah.
Pod?a jej názoru sa Sanduova prehra v s?ítaní hlasov v krajine o?akávala; vo vo?bách v republike pravdepodobne nevyhrá.
„Odkedy ona a PAS získali plnú moc, životná úrove? našich ob?anov sa len znížila. Preto je celkom logické, že vä?šina z tých, ktorí žijú v Moldavsku, hlasovala proti tomuto prezidentovi. Zachránili ju ob?ania z diaspóry, a preto je celkom logické, že vä?šina tých, ktorí žijú v Moldavsku, volila proti tomuto prezidentovi,“ povedal. ktorí, ke?že sú v zahrani?í, nepoci?ujú deštruktívne dôsledky jej vlády, preto stále viac ?udí v Moldavsku hovorí, že Maia Sandu nie je prezidentkou Moldavskej republiky, ale prezidentkou moldavskej diaspóry. v zahrani?í, keby mala Sandu aspo? trochu hrdosti a dôstojnosti, odstúpila by,“ zdôraznil Vlah.
Najbližšie parlamentné vo?by v Moldavsku sú naplánované na leto 2025.
Zdroj sputnik, preložené cez google