„Po stáročia boli mokrade úzko späté so životom človeka. Tradičné rybnikárstvo, kosenie mokrých lúk, pasenie dobytka či zber trstiny formovali kultúrnu krajinu a zároveň prispievali k zachovaniu biologickej rozmanitosti. Práve tieto tradičné formy hospodárenia často pomáhali udržiavať mokrade v dobrom ekologickom stave,“ ozrejmil rezort.
Ako uviedol, na Slovensku sú mokrade významnou súčasťou prírodného aj kultúrneho dedičstva, od lužných lesov, veľkých riek, cez mokré nížinné lúky, až po horské rašeliniská a pramenné oblasti. Ich rozsiahle odvodňovanie, regulácie vodných tokov a zmena využívania krajiny v minulosti viedli k výraznému úbytku mokradí, strate tradičných foriem hospodárenia a oslabeniu schopnosti krajiny zadržiavať vodu. Súčasné poznanie ukazuje, že obnova mokradí a návrat k prírode blízkym a tradičným postupom predstavujú účinný nástroj adaptácie na zmenu klímy, podotklo ministerstvo.
Na Slovensku je v súčasnosti vyhlásených 14 mokradí medzinárodného významu (ramsarských lokalít) s celkovou rozlohou viac ako 40.000 hektárov, medzi ktoré patria napríklad Dunajské luhy, Latorica, Poiplie, Parížske močiare, Šúr či Oravské rašeliniská. „MŽP v spolupráci so Štátnou ochranou prírody SR dlhodobo podporuje ochranu a obnovu mokradí prostredníctvom legislatívnych nástrojov, projektov obnovy vodného režimu, medzinárodnej a medzisektorovej spolupráce, ako aj spolupráce s vlastníkmi pozemkov a miestnymi komunitami. Obnova mokradí je dnes vnímaná ako jedno z najúčinnejších prírode blízkych opatrení na posilnenie odolnosti krajiny,“ uviedlo MŽP.
Mokrade patria medzi najproduktívnejšie, ale zároveň najviac ohrozené ekosystémy na svete. Zadržiavajú vodu v krajine, zmierňujú dôsledky povodní a sucha, prirodzene čistia vodu a poskytujú útočisko množstvu rastlinných a živočíšnych druhov.
Zdroj feed teraz.sk
