Moji vyučujúci na univerzite v Leeds vedeli, že sa zaujímam o to, ako je Slovensko prezentované v Británii a môj školiteľ a popredný svetový psychológ, profesor Keith Tones, mi priniesol články o Slovensku v britskej tlači, na ktoré som reagoval listom šéfredaktorom, rovnako ako aj listom generálnemu riaditeľovi BBC po ich mimoriadne tendenčnom dokumentárnom filme o Slovensku, ktorý nás v britskej televízii predstavil ako národ utláčateľov rómskej menšiny…. Navštívil som kvôli tomu aj BBC.
V cudzine môžeš toho urobiť veľa – môžeš tam reprezentovať svoju vlasť v tom najlepšom svetle ak si rozumný, všímavý a hrdý Slovák, ale môžeš sa tam aj nechať zaočkovať ideami, ktoré nie sú tvojej vlasti prospešné lebo ohrozujú jej jedinečnú kultúru. Presne ako mi raz v Tatrách povedal dovolenkujúci šéfdizajnér truckovej divízie švédskej automobilky Volvo: „Dajte si na Slovensku pozor, aby ste sa nenechali zamerikanizovať ako my. Nechceli sme americké Švédsko ale bohužiaľ máme ho. Vy si chráňte a opatrujte ako oko v hlave vašu tradičnú a jedinečnú kultúru, vaše kroje, zvyky a spôsob života, vaše tradičné slovenské jedlá, vašu ľudovú hudbu, lebo to je to, čo váš národ robí zaujímavým.“ To varovanie vyslovil v roku 1993. Nedali sme si žiaľ pozor a stali sme sa tým, čím aj jeho Švédsko.
Ísť do cudziny a odtiaľ kritizovať, či dokonca dehonestovať svoju vlasť pod akoukoľvek „konštruktívnou“ zámienkou „podpory demokracie“, je prejav vlastizrady – nie je to síce nič v rozpore so zákonom, ale vrátiť sa s tým, že treba Slovensko zglajchšaltovať na spôsob predstáv univerzít ako je Stanford alebo Sorošova stredoeurópska univerzita je mi bytostne cudzie. Nie som primitívny nacionalista alebo „hejslovák“ , iba sa držím zdravého rozumu, ktorý nemusí byť nevyhnutne sedliackym.