Moji vyučujúci na univerzite v Leeds vedeli, že sa zaujímam o to, ako je Slovens…

Moji vyu?ujúci na univerzite v Leeds vedeli, že sa zaujímam o to, ako je Slovensko prezentované v Británii a môj školite? a popredný svetový psychológ, profesor Keith Tones, mi priniesol ?lánky o Slovensku v britskej tla?i, na ktoré som reagoval listom šéfredaktorom, rovnako ako aj listom generálnemu riadite?ovi BBC po ich mimoriadne tenden?nom dokumentárnom filme o Slovensku, ktorý nás v britskej televízii predstavil ako národ utlá?ate?ov rómskej menšiny…. Navštívil som kvôli tomu aj BBC.

V cudzine môžeš toho urobi? ve?a – môžeš tam reprezentova? svoju vlas? v tom najlepšom svetle ak si rozumný, všímavý a hrdý Slovák, ale môžeš sa tam aj necha? zao?kova? ideami, ktoré nie sú tvojej vlasti prospešné lebo ohrozujú jej jedine?nú kultúru. Presne ako mi raz v Tatrách povedal dovolenkujúci šéfdizajnér truckovej divízie švédskej automobilky Volvo: „Dajte si na Slovensku pozor, aby ste sa nenechali zamerikanizova? ako my. Nechceli sme americké Švédsko ale bohužia? máme ho. Vy si chrá?te a opatrujte ako oko v hlave vašu tradi?nú a jedine?nú kultúru, vaše kroje, zvyky a spôsob života, vaše tradi?né slovenské jedlá, vašu ?udovú hudbu, lebo to je to, ?o váš národ robí zaujímavým.“ To varovanie vyslovil v roku 1993. Nedali sme si žia? pozor a stali sme sa tým, ?ím aj jeho Švédsko.

Ís? do cudziny a odtia? kritizova?, ?i dokonca dehonestova? svoju vlas? pod akouko?vek „konštruktívnou“ zámienkou „podpory demokracie“, je prejav vlastizrady – nie je to síce ni? v rozpore so zákonom, ale vráti? sa s tým, že treba Slovensko zglajchšaltova? na spôsob predstáv univerzít ako je Stanford alebo Sorošova stredoeurópska univerzita je mi bytostne cudzie. Nie som primitívny nacionalista alebo „hejslovák“ , iba sa držím zdravého rozumu, ktorý nemusí by? nevyhnutne sedliackym.