Nie raz sa stane, že sa niekto z komentujúcich pod videami s mojimi komentármi na YouTube s prekvapením pýta: „Pán Zoldy, kde ste boli doteraz?“, alebo „Pán Zoldy, nikdy som o vás nepo?ula, ale máte pravdu, treba aj minulos? pripomína?….“, alebo „Kto je ten Zoldy, v živote som o ?om nepo?ul. Skade ten ?lovek zrazu vyliezol, nechce on teraz náhodou karieristicky kandidova? za nejakú národnú stranu?“ 🙂
Musím sa usmia?. Takže, prekvapení komentujúci nielen na YouTube, ale aj inde – kedy som sa prvý raz objavil pred televíznou kamerou s politickým názorom? Takú vec si ?lovek pamätá do smrti. Bolo to piateho októbra 1990 na Hurbanovom námestí pred starou budovou Slovenskej národnej rady uprostred 15-tisícového davu, skandujúceho smerom k balkónu budovy na poschodí a naliehajúceho s prosbou na politikov pod vedením Vladimíra Me?iara, aby schválili návrh takzvaného Mati?ného jazykového zákona o štátnom jazyku.
Predstavte si to ?udia boží…. viac ako 15-tisícový dav v Bratislave. Odhadujem, že tam vtedy mohlo by? aj do 20 000 ?udí – demonštruje na námestí so slovenskými zástavami za návrh uzákonenia sloven?iny ako jediného štátneho jazyka na území Slovenska. Neuverite?né, ?o? Takto sa nám to naše Slovensko zmenilo na nepoznanie k horšiemu za rovných 35 rokov, takto neuverite?ne sme sa postupne zhovadili, prepá?te za výraz, za taký krátky ?as. Viete si to dnes niekto vôbec predstavi?, ke? v nenávistnom globalistickom dave slnie?károv pred Úradom vlády vejú freneticky všetky možné cudzie vlajky- americká, únijná a ukrajinská? ?o sa to s nami neš?astníkmi porobilo? Rozum sme za tie tri dekády na?isto potratili, že sa necháme takto domagori? a už sa na seba ani nepodobáme?
Ale vrátim sa k tomu pamätnému piatemu októbru 1990. V tom dave sa nedalo pohybova?, tak bol hustý, a ?ahal sa dolu popri dome obuvi smerom k námestiu SNP. Pár krokov odo m?a postával nejaký zahrani?ný televízny štáb s kamerou, snímajúci balkón Národnej rady a ?udí okolo. Po?ul som cudziu re?, tak som sa štábu zo zvedavosti opýtal po anglicky odkia? sú a ?o vravia na tú demonštráciu. Redaktorka s mikrofónom: „My sme Fínska televízia. Vy ste Slovák? Povedzte nám vy ?o sa to tu teraz deje….“ Kameraman obrátil televíznu kameru na m?a a redaktorka mi str?ila mikrofón pred ústa. Vravím do fínskej televízie: „Tu sa nedeje ni? mimoriadne, akurát sa Slováci dožadujú, celkom logicky a oprávnene, aby parlament Slovenskej republiky schválil zákon o štátnom jazyku, ktorým má by? sloven?ina, ?o je správne, nie?“ Redaktorka na to „Lenže u vás predsa žijú aj národnostné menšiny, napríklad ve?mi po?etná ma?arská…. aj oni by museli povinne používa? v úradnom styku slovenský jazyk?“ Ja jej na to „A zdá sa vám to ?udné? My nie sme Kanada. A okrem toho, pozd?ž celého západného pobrežia Fínska, od samého vrchu za polárnym kruhom až po spodok, žije po švédsky hovoriaca menšina, ale beda ak im z nevedomosti poviete, že sú to Švédi. Okamžite sa dôrazne ohradia, presne ako nedávno vaša ministerka kultúry tu v Bratislave na medzinárodnej konferencii, ke? prítomných v sále upozornila pozor, my nie sme Švédi, my sme po švédsky hovoriaci Fíni a samozrejme všetci dokonale ovládame a používame fín?inu. Pritom táto naša ma?arská menšina na Slovensku má národnostné školy s vyu?ovacím jazykom ma?arským, kde sa sloven?ina vyu?uje nezmyselne ako cudzí jazyk….. Máte to vy u vás doma takto vo Fínsku?“ A mal som televízny štáb z Helsínk na Hurbanovom námestí komplet informa?ne vybavený s tým, že my chceme presne to, ?o je aj u nich doma vo Fínsku. Ni? viac. Musíš nie?o vedie? aj o svete, ak chceš bráni? svoj národ. Vzápätí po rozhovore sa vrhli ku mne ustarostení okolostojaci: „Pane, kto to bol a ?o ste im preboha povedali? Nenadávali ste na Slovákov?“ Hovorím „Nemajte strach, práve naopak, obránil som nás aj s celým zákonom o štátnom jazyku.“ ?u?om sa u?avilo a po?akovali.
Zdroj telegram
