„Tým, že je to v pracovnom koloto?i, tak to ?lovek berie tak, že okej, mám narodeniny. Oslávime to, lebo okolie ma k tomu tla?í (úsmev). Nebude to ni? špeciálne, oslavova? to bude tzv. basketbalová rodina – hrá?ky a ?udia z klubu. Krátko, pretože to bude medzi zápasmi a dvoma dôležitými tréningovými d?ami,“ povedala pre TASR Hejková.
S hrá?skou kariérou skon?ila v Ružomberku vo veku 33 rokov, vo svojej vizitke má za toto obdobie hlavne titul majsterky ?eskoslovenska (1973) a ví?azky Pohára Liliany Ronchettiovej (1976). V oboch prípadoch ako ?lenka Slávie VŠ Praha. Na trénerskú cestu sa vydala s „Ružou“ v roku 1986. „Môžem poveda?, že prechod bol dos? plynulý. Ke? som sa rozhodla, že skon?ím s hraním, tak som si nejako tak povedala, že by bola škoda, keby som odišla úplne. Za?ala som teda trénova? deti, preto bol prechod taký obvyklý. Neobvyklé bolo to, že som hne? za?ala trénova? ženy a hlavne svoje bývalé spoluhrá?ky,“ zaspomínala v sú?asnosti trénerka USK Praha.
Po?as 35-ro?nej kariéry na lavi?ke vystriedala viacero pôsobísk. Okrem Ružomberka (1979–2003) pôsobila v reprezentácii Slovenska (1996–2000, 2011) a Ruska (2006–2008), na klubovej scéne pôsobila v zahrani?í najprv v Ma?arsku (Šopron 2003–2006), Rusku (Spartaku moskovská oblas? 2006–2008 a Dinamo Moskva 2008–2009) a v Španielsku (Valencia 2011). Od roku 2012 je sú?as?ou pražského klubu. „AK by sa nepovedalo to ?íslo, tak by som ho nevedela. Jednoducho, v mojom živote sa až tak ve?mi nepozerám do minulosti. Možno preto som stále v ‚biznise‘, pretože sa pozerám na to, ?o je predo mnou. Samozrejme, ?lovek je hrdý na to, ?o bolo, ale nejako extra sa tomu nevenujem,“ zdôraznila Hejková.
Do basketbalovej histórie sa zapísala ako jedna z najúspešnejších tréneriek vôbec. Pä?krát zdvihla nad hlavu trofej pre ví?aza Euroligy (1999, 2000, 2007, 2008, 2015), v zbierke má 26 národných titulov – tri ?eskoslovenské s Ružomberkom (1991–1993), 10 slovenských s Ružomberkom (1993–2002), dva ruské so Spartakom (2007 a 2008) a 11 ?eských s USK (2013–2023). Na neoficiálnych majstrovstvách sveta klubov (Golden Cup) obsadila s „Ružou“ druhé miesto (1998). Dvakrát viedla Výber sveta v All Star zápase FIBA (2006, 2007), v roku 2015 sa stala ví?azkou Superpohára a v roku 2007 Európskeho pohára (Eurocup). S reprezentáciou Slovenska získala na majstrovstvách Európy 1997 striebro, s Ruskom sa stala majsterkou Európy 2007 a o rok neskôr na olympijských hrách v Pekingu jej na krk zavesili bronz.
„Nemôžem poveda?, že by som vedela vypichnú? nejaké úspechy. Opä?, súvisí to s tým, ?o som povedala predtým. Úžasných momentov bolo viac, jeden z takých prvých bol, ke? sme získali v starej ružomberskej hale bronzové medaily v ?eskoslovenskej lige. ?udia v ošiali skákali na palubovku, to je taký zaujímavý moment,“ zaspomínala trénerka na svoju bohatú zbierku úspechov.
K oceneniam na klubovej scéne sa pridali individuálne uznania jej nesporných kvalít. V roku 2019 ju uviedli do Siene slávy Medzinárodnej basketbalovej federácie (FIBA). Tiež ju v rovnomernej organizácii vyhlásili za najúspešnejšiu trénerku modernej histórie Euroligy. Nachádza sa aj v Sieni slávy Slovenskej basketbalovej asociácie (SBA), v ankete SBA ju titulovali Trénerkou 20. storo?ia. Je nosite?ka ocenenia Krištá?ové krídlo (1999) a držite?ka Rádu ?udovíta Štúra III. triedy (1998). „To je už nie?o úplne iné. ?lovek je už v civile, ide o ocenenie toho, ?o bolo. Športové momenty sú viac emocionálne, ale každé ocenenie smerovalo vždy do minulosti a vtedy ?lovek trochu bilancoval,“ skonštatovala.
Trénerská kariéra Natálie Hejkovej sa však pokojne mohla ubera? odlišným smerom. Po pred?asnom konci vo Valencii na konci roku 2011, prišla ponuka vies? basketbalistov Iskry Svit. „Vždy, ke? sa stretneme s pánom Drobným (pozn.: prezident klubu), tak mi povie, že to vtedy myslel vážne. Ja som sa pri tej ponuke za?ala smia?, ale na trénovanie mužov by som si netrúfla. Tvrdím to do dnešného d?a,“ poodhalila Hejková zo zákulisia tejto ne?akanej možnosti.
Vtedy po pár mesiacoch bez klubovej príslušnosti prijala ponuku vedenia ZVVZ USK Praha, kde pôsobí do dnešného d?a. Ako prezradila v nedávnych rozhovoroch, aktuálne sa už skôr pasuje do pozície manažérky tímu: „Išlo o postupnú zmenu. Od mojich za?iatkov sa spôsob trénovania ve?mi zmenil, to je už úplne nie?o iné, ?o je teraz a ?o bolo pred rokmi. Vtedy som bola sama, robila som všetko, od kondi?nej prípravy po taktiku. Teraz mám v podstate na všetko ?udí a snažím sa ich nejako koordinova?, aby to prinieslo výsledok.“
Hejková sa síce už viackrát lú?ila s trénerskou kariérou, ale vždy napokon toto rozhodnutie odložila. V aktuálnom ro?níku mnohých prekvapila, ke? o svojej budúcnosti rozhodla relatívne skoro. Aj v nasledujúcej sezóne zostane sú?as?ou pražského klubu: „Kývla som na to, že zostanem. Prvoradý je záujem klubu, ?i chce alebo nechce. Potom som si to nejako zosumarizovala, že to, ?o dnes v klube robíme, tak ma ve?mi baví. Mám šikovných, mladých spolupracovníkov, ktorí robia ve?mi dobrú robotu. Jednak je to motív, ale aj obrovská pomoc.“
Zdroj feed teraz.sk
