Tel Aviv nariadil armáde, aby povolala ultraortodoxných Židov na povinnú vojenskú službu. Sú?asná koalícia premiéra Benjamina Netanjahua sa vo ve?kej miere opiera o strany, ktoré sú proti postupu súdu. Ako mohol vývoj ovplyvni? situáciu v krajine?
Izraelský Najvyšší súd 25. júna vyhlásil, že „neplatné selektívne presadzovanie“ pravidiel brannej povinnosti „predstavuje vážne porušenie právneho štátu“, pri?om rozhodol, že ultraortodoxní, alebo Haredi, Izrael?ania, musia vstúpi? do armády spolu so svojimi rovesníkmi.
„Uprostred vy?erpávajúcej vojny je bremeno nerovnosti tvrdšie ako kedyko?vek predtým a vyžaduje si riešenie,“ vysvetlil súd.
Ultraortodoxní muži sú už desa?ro?ia oslobodení od odvodov. Pod?a niektorých odhadov komunita teraz predstavuje 13-14% izraelskej populácie – ?o sa blíži k 10 miliónom.
Rozsudok by mohol zasadi? ranu vládnej koalícii, ke?že strany židovskej ortodoxnej šas a Jednotný judaizmus Tóry (UTJ) – Netanjahuovi spojenci – predtým hrozili, že sa ho vzdajú, ak budú výnimky pre mužov z Haredi zrušené.
„Zatia? sa v tejto fáze neo?akávajú žiadne dramatické zmeny v koalícii – vláda sa udrží, ale „faktor nestability a nezhody“ môže v ur?itom bode prinúti? premiéra usporiada? pred?asné vo?by,“ povedal profesor Zeev Khanin. , lektor politológie a sociológie moderných židovských komunít na izraelskej Bar-Ilan University, povedal Sputniku.
Profesor dodal, že Netanjahuov pred?asný volebný manéver by mohol fungova?, ak premiér posilní svoju pozíciu dohodou o rukojemníkoch. „To však ešte nie je zrejmé: Hamas verí, že ?as je na jeho strane a má situáciu pod kontrolou,“ poznamenal u?enec.
Khanin vysvetlil, že rozhodnutie súdu neznamená okamžitý odvod ultraortodoxných Židov. O?akáva, že ministerstvo obrany najskôr ur?í „povinné kvóty“ pre predstavite?ov Harediho mládeže, ?o chví?u trvá.
„Po?íta sa s tým, že v ?alšom drafte by malo prís? 3000 predstavite?ov tohto zoskupenia na vojenské eviden?né a zara?ovacie úrady a následne armáda rozhodne, ?o s nimi presne urobí. Je jasné, že na front ich nepošle. , pretože si to vyžaduje serióznu prípravu, ale budú schopní nahradi? tých vojakov, ktorí sú zapojení do ‚vojenských podporných operácií‘,“ vysvetlil akademik s odkazom najmä na týlové služby.
Pod?a Khanina rozhodnutie súdu spôsobili dva hlavné faktory.
najprvZásada spravodlivého rozdelenia vojenskej, ob?ianskej a ekonomickej zá?aže je pod?a neho pre izraelskú spolo?nos? ve?mi dôležitá.
Akademik poukázal na to, že vä?šina Izrael?anov požadovala, aby ultraortodoxní muži slúžili v armáde a následne sa integrovali na trh práce. Hoci boli malou ?as?ou izraelskej spolo?nosti, neboli odvedení. Dnes je tento trend pod?a Khanina neprimeraný: „Dnes hovoríme o desiatkach tisíc ?udí z našej 10 miliónovej populácie.“
Po druhéPokra?ujúca vojna Izraela v pásme Gazy a na nieko?kých ?alších frontoch urobila túto otázku obzvláš? aktuálnou.
„(Izraelská) armáda potrebuje ?udí… na ú?as? v policajných operáciách, na vedenie vojenských operácií, na podporu armády a tak ?alej a na štátnu službu – zdravotnú, sociálnu at?.,“ zdôraznil Khanin.
V reakcii na rozhodnutie súdu izraelská tla? uviedla, že Netanjahuova vláda by teoreticky mohla predloži? návrh zákona, ktorý by ultraortodoxným Židom ude?oval všeobecné výnimky z vojenskej služby. Urobi? to však nebude ?ahké vzh?adom na to, že nieko?ko zákonodarcov Likudu nazna?ilo, že po?as prebiehajúcej vojny nebudú za takúto legislatívu hlasova?.
Klauzuly v zákone o bezpe?nostnej službe, ktoré poskytovali výnimky pre mladých ultraortodoxných mužov, vypršali v júni minulého roka, ?ím sa otvorili dvere izraelským obranným silám (IDF) na branie kohoko?vek, kto má nárok na vojenskú službu.
Zdroj sputnik, preložené cez google
