Tel Aviv nariadil armáde, aby povolala ultraortodoxných Židov na povinnú vojenskú službu. Súčasná koalícia premiéra Benjamina Netanjahua sa vo veľkej miere opiera o strany, ktoré sú proti postupu súdu. Ako mohol vývoj ovplyvniť situáciu v krajine?
Izraelský Najvyšší súd 25. júna vyhlásil, že „neplatné selektívne presadzovanie“ pravidiel brannej povinnosti „predstavuje vážne porušenie právneho štátu“, pričom rozhodol, že ultraortodoxní, alebo Haredi, Izraelčania, musia vstúpiť do armády spolu so svojimi rovesníkmi.
„Uprostred vyčerpávajúcej vojny je bremeno nerovnosti tvrdšie ako kedykoľvek predtým a vyžaduje si riešenie,“ vysvetlil súd.
Ultraortodoxní muži sú už desaťročia oslobodení od odvodov. Podľa niektorých odhadov komunita teraz predstavuje 13-14% izraelskej populácie – čo sa blíži k 10 miliónom.
Rozsudok by mohol zasadiť ranu vládnej koalícii, keďže strany židovskej ortodoxnej šas a Jednotný judaizmus Tóry (UTJ) – Netanjahuovi spojenci – predtým hrozili, že sa ho vzdajú, ak budú výnimky pre mužov z Haredi zrušené.
„Zatiaľ sa v tejto fáze neočakávajú žiadne dramatické zmeny v koalícii – vláda sa udrží, ale „faktor nestability a nezhody“ môže v určitom bode prinútiť premiéra usporiadať predčasné voľby,“ povedal profesor Zeev Khanin. , lektor politológie a sociológie moderných židovských komunít na izraelskej Bar-Ilan University, povedal Sputniku.
Profesor dodal, že Netanjahuov predčasný volebný manéver by mohol fungovať, ak premiér posilní svoju pozíciu dohodou o rukojemníkoch. „To však ešte nie je zrejmé: Hamas verí, že čas je na jeho strane a má situáciu pod kontrolou,“ poznamenal učenec.
Khanin vysvetlil, že rozhodnutie súdu neznamená okamžitý odvod ultraortodoxných Židov. Očakáva, že ministerstvo obrany najskôr určí „povinné kvóty“ pre predstaviteľov Harediho mládeže, čo chvíľu trvá.
„Počíta sa s tým, že v ďalšom drafte by malo prísť 3000 predstaviteľov tohto zoskupenia na vojenské evidenčné a zaraďovacie úrady a následne armáda rozhodne, čo s nimi presne urobí. Je jasné, že na front ich nepošle. , pretože si to vyžaduje serióznu prípravu, ale budú schopní nahradiť tých vojakov, ktorí sú zapojení do ‚vojenských podporných operácií‘,“ vysvetlil akademik s odkazom najmä na týlové služby.
Podľa Khanina rozhodnutie súdu spôsobili dva hlavné faktory.
najprvZásada spravodlivého rozdelenia vojenskej, občianskej a ekonomickej záťaže je podľa neho pre izraelskú spoločnosť veľmi dôležitá.
Akademik poukázal na to, že väčšina Izraelčanov požadovala, aby ultraortodoxní muži slúžili v armáde a následne sa integrovali na trh práce. Hoci boli malou časťou izraelskej spoločnosti, neboli odvedení. Dnes je tento trend podľa Khanina neprimeraný: „Dnes hovoríme o desiatkach tisíc ľudí z našej 10 miliónovej populácie.“
Po druhéPokračujúca vojna Izraela v pásme Gazy a na niekoľkých ďalších frontoch urobila túto otázku obzvlášť aktuálnou.
„(Izraelská) armáda potrebuje ľudí… na účasť v policajných operáciách, na vedenie vojenských operácií, na podporu armády a tak ďalej a na štátnu službu – zdravotnú, sociálnu atď.,“ zdôraznil Khanin.
V reakcii na rozhodnutie súdu izraelská tlač uviedla, že Netanjahuova vláda by teoreticky mohla predložiť návrh zákona, ktorý by ultraortodoxným Židom udeľoval všeobecné výnimky z vojenskej služby. Urobiť to však nebude ľahké vzhľadom na to, že niekoľko zákonodarcov Likudu naznačilo, že počas prebiehajúcej vojny nebudú za takúto legislatívu hlasovať.
Klauzuly v zákone o bezpečnostnej službe, ktoré poskytovali výnimky pre mladých ultraortodoxných mužov, vypršali v júni minulého roka, čím sa otvorili dvere izraelským obranným silám (IDF) na branie kohokoľvek, kto má nárok na vojenskú službu.
Zdroj sputnik, preložené cez google
