Modré karty sa pri zamestnávaní cudzincov nevyužívajú dostatočne

Bratislava 12. júla (TASR) – Vlani vydali 20 modrých kariet, pričom do 9. júla 2025 ich získalo alebo malo obnovený prechodný pobyt 27 vysoko kvalifikovaných cudzincov z tretích krajín. Celkovo eviduje Prezídium Policajného zboru (PZ) SR 103 takýchto ľudí z tretích krajín s platným prechodným pobytom na území Slovenska. TASR o tom informoval hovorca Prezídia PZ Roman Hájek. Modré karty však aj napriek pozitívnym legislatívnym zmenám nevyužívajú svoj potenciál dostatočne, zhodli sa zamestnávatelia.

„Do platných pobytov sú zahrnutí aj cudzinci, ktorým legislatívne neuplynula platnosť pobytu. Ide o pobyty, ktorým skončila pôvodne definovaná platnosť, avšak aj tieto pobyty sú v súčasnosti legislatívne považované za platné z dôvodu prechodných ustanovení súvisiacich so situáciou na Ukrajine,“ uviedol Hájek.

Modré karty sú v EÚ podľa viceprezidentky Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR Zuzany Rumiz nástrojom na prilákanie vysokokvalifikovaných pracovníkov z tretích krajín, no ich využitie na Slovensku je stále zanedbateľné. „Hlavným dôvodom je komplexný a zdĺhavý administratívny proces, ktorý v praxi znamená dlhé čakacie lehoty, náročnú dokumentáciu a nejasnosti v postupe, čo odrádza nielen uchádzačov, ale aj zamestnávateľov,“ ozrejmila Rumiz.

Slovensko podľa nej čelí výraznému nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily najmä v oblastiach ako IT, elektrotechnika, strojárstvo alebo zdravotníctvo. Systém udeľovania modrých kariet je málo funkčný aj v dôsledku legislatívnych obmedzení, ale aj pomalej implementácie európskych smerníc či chýbajúcej proaktívnej štátnej politiky. Oproti iným formám zamestnávania cudzincov a pobytových povolení môže byť preto získanie modrej karty podľa Asociácie priemyselných zväzov a dopravy (APZD) zložitejšie.

Na jej získanie je totiž potrebné rozhodnutie o uznaní dokladu o vysokoškolskom vzdelaní. Firmy však zvyčajne volia modré karty preto, lebo sa vydávajú na dlhšie časové obdobie piatich rokov. Rumiz dodala, že v procese udeľovania modrých kariet je nevyhnutná reforma, pričom ich získanie by malo byť rýchlejšie aj v rámci digitálneho spracovania a viac prispôsobené potrebám moderného trhu práce.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pripomenulo, že od 15. júla 2024 sa zjednodušili podmienky na získanie prechodného pobytu za účelom zamestnania, respektíve modrej karty. Cudzinci z tretích krajín môžu na Slovensku pracovať ešte pred vydaním modrej karty, ak majú potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu so súhlasom s jeho obsadením a potvrdením o prijatí žiadosti o vydanie modrej karty.

Ďalším spôsobom, ako môžu cudzinci získať povolenie pracovať na Slovensku, sú národné víza typu D. Minulý rok ich bolo zastupiteľskými úradmi udelených 14.885, medziročne tak ide o nárast o takmer 6000. Do tejto skupiny však patria aj národné víza udelené nielen za účelom zamestnania, ale aj štúdia, podnikania, zlúčenia rodiny alebo iných záujmov či medzinárodných záväzkov Slovenska. Za prvý polrok 2025 štatistiky podľa Prezídia PZ ešte nie sú dostupné. Aktuálne platí, že v oblasti priemyslu, poľnohospodárstva či reštauračných služieb môže SR vydať ročne 10.000 národných víz pre pracovníkov z tretích krajín. V prípade dopravy a vodičov nákladných vozidiel je to 5000 za rok.

Od 1. júla tohto roka môžu získať národné víza za účelom zamestnania aj ľudia z Číny, pričom ročne ich môže Slovensko udeliť najviac 1000. Tento krok môže byť podľa Rumiz strategickým nástrojom na riešenie špecifických potrieb trhu práce, keďže v súčasnosti je záujem o špecializované profesie, kde je domáci aj európsky trh dlhodobo už vyčerpaný. APZD to vníma skôr ako bonusový signál na minimalizáciu migračných bariér pri rozbehu práce, avšak títo pracovníci nemajú kľúčový vplyv na rozhodnutie podnikateľov investovať na Slovensku.

Zamestnávatelia by zároveň privítali ešte väčšie rozšírenie možností zamestnávania cudzincov. Slovensko podľa nich totiž výrazne zaostáva za susednými krajinami ako Česko, Poľsko či Maďarsko, ktoré pristupujú flexibilnejšie k náboru zahraničných pracovníkov vrátane vysokokvalifikovaných odborníkov. Zjednodušiť by sa mala predovšetkým administratíva a zjednotiť procesy v rámci digitalizácie, zároveň by mal byť systém doplnený aj o mechanizmy na integráciu zamestnancov a ich rodín, aby nešlo len o presun pracovnej sily, ale o trvalejšie začlenenie.

„Pri zamestnávaní cudzincov je legislatíva v súčasnosti nastavená pomerne dobre, no nestíhajú jej úrady. Žiadatelia o pobyty musia pomerne dlhú dobu čakať na udelenie termínov na zastupiteľských úradoch v zahraničí a na oddeleniach cudzineckej polície, v niektorých prípadoch sú to týždne až mesiace. Prekážky tak vidíme práve v nedostatku kapacít týchto úradov alebo v zlom manažovaní rezervačných systémov,“ dodala APZD.