„Do platných pobytov sú zahrnutí aj cudzinci, ktorým legislatívne neuplynula platnos? pobytu. Ide o pobyty, ktorým skon?ila pôvodne definovaná platnos?, avšak aj tieto pobyty sú v sú?asnosti legislatívne považované za platné z dôvodu prechodných ustanovení súvisiacich so situáciou na Ukrajine,“ uviedol Hájek.
Modré karty sú v EÚ pod?a viceprezidentky Asociácie zamestnávate?ských zväzov a združení (AZZZ) SR Zuzany Rumiz nástrojom na prilákanie vysokokvalifikovaných pracovníkov z tretích krajín, no ich využitie na Slovensku je stále zanedbate?né. „Hlavným dôvodom je komplexný a zd?havý administratívny proces, ktorý v praxi znamená dlhé ?akacie lehoty, náro?nú dokumentáciu a nejasnosti v postupe, ?o odrádza nielen uchádza?ov, ale aj zamestnávate?ov,“ ozrejmila Rumiz.
Slovensko pod?a nej ?elí výraznému nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily najmä v oblastiach ako IT, elektrotechnika, strojárstvo alebo zdravotníctvo. Systém ude?ovania modrých kariet je málo funk?ný aj v dôsledku legislatívnych obmedzení, ale aj pomalej implementácie európskych smerníc ?i chýbajúcej proaktívnej štátnej politiky. Oproti iným formám zamestnávania cudzincov a pobytových povolení môže by? preto získanie modrej karty pod?a Asociácie priemyselných zväzov a dopravy (APZD) zložitejšie.
Na jej získanie je totiž potrebné rozhodnutie o uznaní dokladu o vysokoškolskom vzdelaní. Firmy však zvy?ajne volia modré karty preto, lebo sa vydávajú na dlhšie ?asové obdobie piatich rokov. Rumiz dodala, že v procese ude?ovania modrých kariet je nevyhnutná reforma, pri?om ich získanie by malo by? rýchlejšie aj v rámci digitálneho spracovania a viac prispôsobené potrebám moderného trhu práce.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pripomenulo, že od 15. júla 2024 sa zjednodušili podmienky na získanie prechodného pobytu za ú?elom zamestnania, respektíve modrej karty. Cudzinci z tretích krajín môžu na Slovensku pracova? ešte pred vydaním modrej karty, ak majú potvrdenie o možnosti obsadenia vo?ného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu so súhlasom s jeho obsadením a potvrdením o prijatí žiadosti o vydanie modrej karty.
?alším spôsobom, ako môžu cudzinci získa? povolenie pracova? na Slovensku, sú národné víza typu D. Minulý rok ich bolo zastupite?skými úradmi udelených 14.885, medziro?ne tak ide o nárast o takmer 6000. Do tejto skupiny však patria aj národné víza udelené nielen za ú?elom zamestnania, ale aj štúdia, podnikania, zlú?enia rodiny alebo iných záujmov ?i medzinárodných záväzkov Slovenska. Za prvý polrok 2025 štatistiky pod?a Prezídia PZ ešte nie sú dostupné. Aktuálne platí, že v oblasti priemyslu, po?nohospodárstva ?i reštaura?ných služieb môže SR vyda? ro?ne 10.000 národných víz pre pracovníkov z tretích krajín. V prípade dopravy a vodi?ov nákladných vozidiel je to 5000 za rok.
Od 1. júla tohto roka môžu získa? národné víza za ú?elom zamestnania aj ?udia z ?íny, pri?om ro?ne ich môže Slovensko udeli? najviac 1000. Tento krok môže by? pod?a Rumiz strategickým nástrojom na riešenie špecifických potrieb trhu práce, ke?že v sú?asnosti je záujem o špecializované profesie, kde je domáci aj európsky trh dlhodobo už vy?erpaný. APZD to vníma skôr ako bonusový signál na minimalizáciu migra?ných bariér pri rozbehu práce, avšak títo pracovníci nemajú k?ú?ový vplyv na rozhodnutie podnikate?ov investova? na Slovensku.
Zamestnávatelia by zárove? privítali ešte vä?šie rozšírenie možností zamestnávania cudzincov. Slovensko pod?a nich totiž výrazne zaostáva za susednými krajinami ako ?esko, Po?sko ?i Ma?arsko, ktoré pristupujú flexibilnejšie k náboru zahrani?ných pracovníkov vrátane vysokokvalifikovaných odborníkov. Zjednoduši? by sa mala predovšetkým administratíva a zjednoti? procesy v rámci digitalizácie, zárove? by mal by? systém doplnený aj o mechanizmy na integráciu zamestnancov a ich rodín, aby nešlo len o presun pracovnej sily, ale o trvalejšie za?lenenie.
„Pri zamestnávaní cudzincov je legislatíva v sú?asnosti nastavená pomerne dobre, no nestíhajú jej úrady. Žiadatelia o pobyty musia pomerne dlhú dobu ?aka? na udelenie termínov na zastupite?ských úradoch v zahrani?í a na oddeleniach cudzineckej polície, v niektorých prípadoch sú to týždne až mesiace. Prekážky tak vidíme práve v nedostatku kapacít týchto úradov alebo v zlom manažovaní rezerva?ných systémov,“ dodala APZD.
Zdroj feed teraz.sk
