Neustále rastúce množstvo vedeckých dôkazov potvrdzuje, že v kriticky dôležitých ?udských orgánoch sa hromadia mikroplasty. Vedci preto vyzývajú na prijatie prísnejších opatrení na zarazenie rastúceho zne?istenia plastmi.
Mikroplasty sú drobné kúsky plastu od jedného nanometra do piatich milimetrov potenciálne škodlivé pre oceány a vodnú faunu a flóru, uvádza americký Národný úrad pre oceány a atmosféru (NOAA). Môžu pochádza? z rôznych zdrojov, napríklad z vä?ších kusov plastov rozpadávajúcich sa na stále menšie a menšie kusy.
Ve?ké množstvo plastového odpadu v životnom prostredí spôsobilo rozšírenie mikroplastov po celej planéte, od vrcholu Mount Everestu po dno Mariánskej priekopy.
Výskum odhalil miniatúrne ?iasto?ky plastov v ?udských p?úcach, placente, semenníkoch, pe?eni, obli?kách, kolenných a lak?ových k?boch, krvi i v kostnej dreni.
Jedna z najnovších štúdií americkej vládnej agentúry Národné inštitúty zdravia (National Institutes of Health – NIH), ktorá ešte ?aká na ukon?enie odborného recenzného konania, upozor?uje na obzvláš? znepokojujúce hromadenie mikroplastov v mozgu.
Vedci pri skúmaní vzoriek pe?ení, obli?iek a mozgov získaných z pitvaných tiel zistili vo všetkých prítomnos? mikroplastov. Analýza 91 vzoriek mozgov odhalila množstvo mikroplastov priemerne 10 až 20-násobne vyššie ako u iných orgánov. Ide o šokujúce zistenie, tvrdí hlavný autor štúdie a toxikológ Matthew Campen z University of New Mexico (UNM).
Pod?a štúdie tvorili mikroplasty v 24 vzorkách mozgu získaných za?iatkom roka 2024 priemerne 0,5 percenta ich hmotnosti. Mozog tak patrí „medzi mikroplastmi najzamorenejšie tkanivá, z ktorých boli odobraté vzorky,“ dodáva Campen.
Štúdia zárove? zistila, že množstvo mikroplastov vo vzorkách odobratých v roku 2024 je približne o 50 percent vyššie než u vzoriek z roku 2016. Dokazuje to, že množstvo mikroplastov v ?udskom mozgu rastie podobnou rýchlos?ou ako ich množstvo v životnom prostredí.
?alším znepokojujúcim zistením štúdie je súvislos? medzi kontamináciou mikroplastmi a demenciou. Vedci skúmali 12 vzoriek mozgov ?udí trpiacich demenciou a Alzheimerovou chorobou. Hmotnos? mikroplastov v nich bola 10-násobne vyššia ako vo vzorkách zdravých mozgov. (Najnovšia verzia štúdie obsahujúca výsledky nebola v ?ase publikovania správy ešte prístupná online.)
„Neviem, ko?ko plastu ešte dokážu naše mozgy poja? bez toho, aby to spôsobilo problémy,“ upozor?uje Campen.
Vedci z UNM v máji zverejnili inú štúdiu, v ktorej testovali 23 ?udských semenníkov a 47 psích semenníkov. Psie semenníky pochádzali z kastrácií zvierat, ?udské semenníky z pitiev mužov vo veku 16 až 88 rokov vykonaných v roku 2016. Vedci skúmali ?udské vzorky po uplynutí zákonom ur?enej lehoty ich uchovávania a následne ich zni?ili. Koncentrácia mikroplastov v ?udských semenníkoch dosiahla takmer trojnásobok koncentrácie mikroplastov v psích semenníkoch, uvádza štúdia publikovaná v odbornom žurnále Toxicological Sciences.
Environmentálne zhromaždenie OSN (UNEA) za?alo pred dvoma rokmi pracova? na globálnej zmluve na ukon?enie zne?istenia plastmi a v ?ase zverejnenia správy na nej na?alej pracovalo.
„Ni? od morských hlbín cez ovzdušie po ?udský mozog nezostalo nedotknuté (mikroplastmi),“ uzatvára ekotoxikologi?ka Bethanie Carney Almrothová z Göteborskej univerzity vo Švédsku.
Zdroj feed teraz.sk
