Množstvo kyslíka vo vode klesá, vybledli morské hubky

Bratislava 9. augusta (TASR) – Svet vedy za posledné dni priniesol niekoľko zaujímavých a dôležitých správ. Na Novom Zélande vybledli milióny morských hubiek, oceán v oblasti Veľkej koralovej bariéry je najteplejší za 400 rokov a množstvo kyslíka rozpusteného vo vode rapídne klesá. TASR prináša súhrn toho najzaujímavejšieho z oblasti vedy a techniky.

Masové vyblednutie vyše 50 miliónov hubiek (morských živočíchov) v novozélandskom regióne Fiordland bolo najväčším svojho druhu, aké sa kedy na svete zaznamenalo, uviedli v stredu vedci.

Odhaduje sa, že masové vyblednutie v roku 2022 znížilo populáciu hubiek takmer o polovicu, uvádza sa v štúdii. Podľa jej hlavného autora Jamesa Bella, morského biológa z Victoria University vo Wellingtone, k vyblednutiu došlo počas intenzívnej vlny morských horúčav, ktorá trvala 259 dní a teplota vody sa oproti priemeru zvýšila o 4,4 stupňa Celzia.

K procesu došlo pozdĺž 1000-kilometrového úseku pobrežia na západnej strane Južného ostrova Nového Zélandu, a hubky druhu Cymbastella lamellata v tvare pohára zmenili svoju obvyklú čokoládovo hnedú farbu na jasnobielu.

Vedci sa zamerali aj na teplotu morskej vody pri východnom pobreží Austrálie v oblasti Veľkej koralovej bariéry, ktorá dosiahla v uplynulom desaťročí najvyššiu úroveň za posledných 400 rokov. Ak sa otepľovanie planéty nezastaví, bariéra pravdepodobne neprežije, konštatujú vedci z Univerzity v Melbourne a ďalších austrálskych univerzít v článku uverejnenom v stredu v časopise Nature.

Na základe vzoriek z kostier koralov vedci rekonštruovali povrchovú teplotu mora od roku 1618 do roku 1995 a porovnali ju s meraniami od roku 1900 do roku 2024. Zistili, že teplota vody bola do roku 1900 prevažne stabilná, no od roku 1960 až do súčasnosti neustále rastie. Od januára do marca bol zaznamenaný priemerný nárast teploty o 0,12 stupňa Celzia za desaťročie.

Autori štúdie však poznamenávajú, že v rekonštruovaných údajoch o teplote spred roku 1900 je určitá neistota. Časť chemických látok v koraloch použitých na modelovanie teplôt mohla byť ovplyvnená inými premennými, ako je slanosť vody. Odberom ďalších vzoriek z koralových jadier sa však táto neistota znížila.

Vedci upozornili aj na to, že množstvo kyslíka rozpusteného vo vode rapídne klesá. Podľa nich ide o jedno z najvážnejších rizík ohrozujúcich systém podpory života na Zemi.

Kyslík rozpustený vo vode je pre zdravie vodných ekosystémov rovnako dôležitý ako atmosférický kyslík pre tie suchozemské. Vodné ekosystémy sú zdrojom príjmov a obživy pre niekoľko miliárd ľudí, výrazný pokles množstva kyslíka rozpusteného vo vode preto vyvoláva znepokojenie.

Autori štúdie preto žiadajú sústredené celosvetové úsilie a výskum poklesu množstva kyslíka v „modrých“ častiach našej planéty a tiež schválenie právnych predpisov, ktoré mu zabránia. „Zníženie emisií skleníkových plynov, odplavovania živín a prísunu organického uhlíka (napríklad z neošetrených odpadových vôd) môže spomaliť a potenciálne i zvrátiť pokles množstva kyslíka rozpusteného vo vode,“ dodávajú autori štúdie.