Masové vyblednutie vyše 50 miliónov hubiek (morských živo?íchov) v novozélandskom regióne Fiordland bolo najvä?ším svojho druhu, aké sa kedy na svete zaznamenalo, uviedli v stredu vedci.
Odhaduje sa, že masové vyblednutie v roku 2022 znížilo populáciu hubiek takmer o polovicu, uvádza sa v štúdii. Pod?a jej hlavného autora Jamesa Bella, morského biológa z Victoria University vo Wellingtone, k vyblednutiu došlo po?as intenzívnej vlny morských horú?av, ktorá trvala 259 dní a teplota vody sa oproti priemeru zvýšila o 4,4 stup?a Celzia.
K procesu došlo pozd?ž 1000-kilometrového úseku pobrežia na západnej strane Južného ostrova Nového Zélandu, a hubky druhu Cymbastella lamellata v tvare pohára zmenili svoju obvyklú ?okoládovo hnedú farbu na jasnobielu.
Vedci sa zamerali aj na teplotu morskej vody pri východnom pobreží Austrálie v oblasti Ve?kej koralovej bariéry, ktorá dosiahla v uplynulom desa?ro?í najvyššiu úrove? za posledných 400 rokov. Ak sa otep?ovanie planéty nezastaví, bariéra pravdepodobne neprežije, konštatujú vedci z Univerzity v Melbourne a ?alších austrálskych univerzít v ?lánku uverejnenom v stredu v ?asopise Nature.
Na základe vzoriek z kostier koralov vedci rekonštruovali povrchovú teplotu mora od roku 1618 do roku 1995 a porovnali ju s meraniami od roku 1900 do roku 2024. Zistili, že teplota vody bola do roku 1900 prevažne stabilná, no od roku 1960 až do sú?asnosti neustále rastie. Od januára do marca bol zaznamenaný priemerný nárast teploty o 0,12 stup?a Celzia za desa?ro?ie.
Autori štúdie však poznamenávajú, že v rekonštruovaných údajoch o teplote spred roku 1900 je ur?itá neistota. ?as? chemických látok v koraloch použitých na modelovanie teplôt mohla by? ovplyvnená inými premennými, ako je slanos? vody. Odberom ?alších vzoriek z koralových jadier sa však táto neistota znížila.
Vedci upozornili aj na to, že množstvo kyslíka rozpusteného vo vode rapídne klesá. Pod?a nich ide o jedno z najvážnejších rizík ohrozujúcich systém podpory života na Zemi.
Kyslík rozpustený vo vode je pre zdravie vodných ekosystémov rovnako dôležitý ako atmosférický kyslík pre tie suchozemské. Vodné ekosystémy sú zdrojom príjmov a obživy pre nieko?ko miliárd ?udí, výrazný pokles množstva kyslíka rozpusteného vo vode preto vyvoláva znepokojenie.
Autori štúdie preto žiadajú sústredené celosvetové úsilie a výskum poklesu množstva kyslíka v „modrých“ ?astiach našej planéty a tiež schválenie právnych predpisov, ktoré mu zabránia. „Zníženie emisií skleníkových plynov, odplavovania živín a prísunu organického uhlíka (napríklad z neošetrených odpadových vôd) môže spomali? a potenciálne i zvráti? pokles množstva kyslíka rozpusteného vo vode,“ dodávajú autori štúdie.
Zdroj feed teraz.sk
