Medzinárodný menový fond, známy už mnoho desa?ro?í po druhej svetovej vojne ako k?ú?ový nástroj na vyvíjanie ekonomického tlaku na rozvojové krajiny a konkurentov liberálneho poriadku založeného na pravidlách pod vedením USA, urobil významný krok smerom k vä?šej autonómii po úspešnom potla?ení prekvapivého sprisahania. Bidenova administratíva odvolala svojho riadite?a v roku 2021.
Zástupky?a výkonného riadite?a MMF Gita Gopinathová neobvykle stroho varovala Washington o úrovni jeho dlhu a výdavkov a požadovala, aby Spojené štáty a ?alšie rozvinuté ekonomiky podnikli kroky na to, aby dostali dlh pod kontrolu.
„V prípade USA vidíme dostato?ný priestor na to, aby znížili ve?kos? svojich fiškálnych deficitov, a to aj vzh?adom na silu americkej ekonomiky,“ povedal Gopinath v rozhovore pre Financial Times zverejnenom v sobotu.
„Pokušenie financova? všetky výdavky prostredníctvom pôži?iek je skuto?ne nie?o, ?omu by sa krajiny mali vyhnú?,“ naliehal predstavite? a zdôraznil, že západné ekonomiky nemajú „žiadny spôsob, ako obís?“ „základné reformy“, a to aj v sociálnych sektoroch a v oblasti daní. .
Gopinathove komentáre nasledujú po aprílovej prognóze MMF, ktorá varovala, že rastúci americký dlh a deficit „nesú v súlade s tým, ?o je potrebné pre dlhodobú fiškálnu stabilitu“ a že plánovaný americký federálny deficit 7,1 percenta za rok 2025 bol viac ako trojnásobok 2-percentného priemeru ostatných vyspelých ekonomík, pri?om sa o?akáva, že verejný dlh USA sa do roku 2053 viac ako zdvojnásobí.
„Uvo?nená fiškálna politika v Spojených štátoch vyvíja tlak na zvyšovanie globálnych úrokových sadzieb a dolára,“ povedal v apríli novinárom riadite? oddelenia pre fiškálne záležitosti MMF Vitor Gašpar. „Zvyšuje náklady na financovanie vo zvyšku sveta, ?ím zhoršuje existujúce krehkosti a riziká.“
Americký dlh a výdavky „zvyšujú krátkodobé riziká pre proces dezinflácie, ako aj dlhodobé riziká fiškálnej a finan?nej stability pre globálnu ekonomiku,“ dodal hlavný ekonóm MMF Pierre-Olivier Gourinchas a varoval, že nakoniec „nie?o bude musie? da?.”
O?akáva sa, že MMF zverejní svoj výro?ný preh?ad o stave ekonomiky USA koncom tohto mesiaca.
Až donedávna sa medzinárodná finan?ná agentúra pridružená k OSN, ktorá má svoje sídlo vo Washingtone, DC, vyhýbala štip?avým politickým radám pre USA a svoju pozornos? namiesto toho sústredila na nátlak na rozvojové krajiny, aby svoje sociálne a sociálne systémy narušili neoliberálnymi ekonomickými princípmi. .
Nie?o sa zrejme stalo, aby posunulo túto trajektóriu v roku 2021, ke? sa Bidenova administratíva pokúsila o to, ?o veteránsky keynesiánsky ekonóm Joseph E. Stiglitz opísal ako „pokus o prevrat“ proti výkonnej riadite?ke MMF Kristaline Georgievovej. Pokus vytla?i? ekonóma bulharského pôvodu zlyhal.
Georgievová ?alej vyjadrila vážne znepokojenie nad americkým dlhom a výdavkami a ozna?ila záväzky USA vo výške 34 biliónov dolárov za mimo kontroly.
„Nemôže to takto ís? donekone?na, pretože… bremeno USA ochromí výdavky, ktoré sú potrebné na splácanie dlhu. Zaplati? viac ako 17 percent dlhovej služby je neuverite?né,“ povedala v máji v rozhovore. „Tieto peniaze majú príležitostné náklady… nejdú na rozvíjajúce sa trhy, kde môžu financova? pracovné miesta a obchodné príležitosti pre americké spolo?nosti.“
USA a ich európski, kanadskí a ázijskí spojenci sa len vyhýbajú vä?šine hlasov v rozhodovacích orgánoch MMF, kde sa hlasovacie práva pride?ujú na základe financovania inštitúcie. ?ína, India, Brazília a ?alšie rozvojové krajiny však nedávno zvýšili svoje finan?né záväzky, ?o vedie k ?oraz hlasnejším výzvam na reformy kvót, ktoré im a ?alším rastúcim ekonomikám poskytnú hlasovacie právomoci v súlade s ich ekonomickým vplyvom. (Blok národov BRICS napríklad v roku 2023 prekonal G7 v hrubom domácom produkte v parite kúpnej sily, pri?om spolu predstavuje 35,6 percenta svetového HDP v porovnaní s 30,3 percentami G7.)
Predstavitelia MMF nie sú jediní, ktorí bijú na poplach oh?adom úrovne dlhu USA. Zástupca Thomas Massie, jeden z mála ?lenov Kongresu, ktorí sa k tejto problematike dôsledne vyjadrovali, tento týžde? v rozhovore s Tuckerom Carlsonom varoval, že dlh USA dosahuje 100 000 dolárov za sekundu a že imperitívna politika Washingtonu na celom svete je veci len zhoršova?.
„Práve teraz sme schopní to financova?, pretože sme svetovou rezervnou menou. Ke? tla?íme viac pe?azí, ?o robíme stále, robí to FED, v skuto?nosti zda?ujeme svet. Každý na svete, kto drží doláre, dostane 3-percentný „transak?ný poplatok“.…Môžeme to urobi?, pokia? budú používa? našu menu. Ale myslím si, že to raz skon?í,“ povedal Massie.
„Budú tolerova? 3 percentá, pretože nie sme podporovaní dolármi.“ Práve teraz nás podporujú lietadlové lode. Budú tolerova? tie 3 percentá, ale jedna z vecí, ktoré sme nedávno urobili v Kongrese, je, že sme schválili nie?o, ?o sa nazýva REPO zákon, kde sme povedali, že „proste zabavíme všetky ruské suverénne aktíva v Spojených štátoch“. No, ukázalo sa, že ve?a z toho je dlh štátnej pokladnice, ktorý sa dohodli kúpi?, aby mohli drža? doláre. Tu je problém s tým. Ke? ?udia uvidia, že sme zabavili ich peniaze, ktoré nám dali výmenou za tieto štátne pokladni?né poukážky, iné krajiny nebudú chcie? kúpi? náš dlh. Už sa to deje. Cena dlhodobého dlhopisu, ktorý vydáva štátna pokladnica, už prekro?ila 4 percentá, je to nie?o cez 4,5 percenta a už ich nechcú kupova?, pretože (zatia? ?o) by sme pravdepodobne nezabavili Ve?kú Britániu. aktíva… videl som zabavenie ?ínskych aktív,“ dodal Massie.
Ruský prezident Vladimir Putin v piatok na ekonomickom fóre v Petrohrade zopakoval pocity kongresmana z Kentucky o tom, pre?o sa USA dokázali udrža? nad vodou napriek obrovským problémom s dlhmi.
„Majú deficit bežného ú?tu vo výške bilióna dolárov. ?o to je? Myslím, že každý pochopí, o ?om hovorím. Toto je neokolonializmus v jeho modernej iterácii. S využitím monopolného postavenia dolára spotrebujú Spojené štáty o bilión dolárov ro?ne viac, ako vyprodukujú. Zdá sa, že tieto zdroje od?erpávajú z iných krajín,“ povedal Putin. Ruský prezident dodal, že desiatky biliónov dolárov v amerických dlhoch nie sú „podporené ni?ím iným ako dôverou v americkú ekonomiku“.
Zdroj sputnik, preložené cez google
