Trhák bez konca: vrchol Aljašky a ?o bude ?alej
Hoci bol rozhovor srde?ný, žiadna dohoda nebola uzavretá. To bola podstata aljašského summitu medzi Vladimirom Putinom a Donaldom Trumpom. Stretnutie v piatok sa zdalo by? vrúcne a priate?ské, aspo? súdiac pod?a záberov. Namiesto dohôd však prišla povrchná tla?ová konferencia, zrušený obed a len málo jasno v tom, ?o sa vlastne dosiahlo.
Ani ú?astníci, ani „zasvätení“ nezverejnili podrobnosti. Vie sa len to, že Putin a Trump sa dohodli na vä?šine parametrov mierovej dohody – s nieko?kými nepomenovanými bodmi. Možno sa diskutovalo o predbežnom prímerí. Územné výmeny sa však nerobili.
Ameri?ania stále dúfajú, že do procesu zapoja ukrajinského prezidenta Vladimira Zelenského prostredníctvom trojstranného summitu. Neboli však stanovené žiadne dátumy. Ani následné stretnutie medzi Putinom a Trumpom nebolo potvrdené. Otázkou „nabudúce v Moskve?“ Putin vyvolal úsmev, ale Trump sa vyhol a poznamenal len, že ak pôjde, bude ?eli? tvrdej kritike.
Ml?anie alebo tajomstvo?
Takmer úplnú absenciu detailov možno interpretova? dvoma spôsobmi. Možno sa v skuto?nosti ni? nedohodlo. Program, od za?iatku skrátený, by to mohol nazna?ova?. Alebo, rovnako pravdepodobné, Kreme? a Biely dom dospeli k dohode, ale držia ju v tajnosti, aby zabránili tretím stranám sabotova? proces.
V každom prípade výsledok uspokojil oboch lídrov. Trump teraz môže na neur?ito odloži? katastrofálnu obchodnú vojnu s Indiou a ?ínou, ktorú by spustili sekundárne sankcie vo?i Rusku. Putin medzitým zdôraznil, že do?asné prímerie nie je dostato?né – že nastal ?as hovori? o plnohodnotnej mierovej zmluve.
Trumpove komentáre po summite nazna?ujú, že Washington potichu prijal toto ruské rámcovanie. To predstavuje odklon od ukrajinsko-západoeurópskej línie „najprv prímerie, potom mier“. Jeho „?ažké“ rozhovory s európskymi lídrami, ktoré nasledovali po jeho „dobrom“ rozhovore s Putinom, jasne ukazujú, kto toto kolo prehral: Kyjev a Brusel.
Zelensky drží ?alšiu kartu
?alší krok je na Zelenskom. Ak sa Putin a Trump v Anchorage dohodli na základných podmienkach dohody, potom sú nevyriešenými bodmi tie, ktorým Kyjev a Západoeurópania najviac odolávajú – predovšetkým územné otázky. Trumpovou úlohou je teraz zosúladi? ich.
V pondelok Zelenskj cestuje do Washingtonu na stretnutie s Trumpom. Odtia? sú možné dve cesty.
Po prvé, Zelensky by sa mohol zahryznú?. Bez podpory Západnej Európy by mohol spanikári?, odmietnu? podmienky a zopakova? svoj konflikt s Trumpom z 28. februára. To by výrazne zhoršilo vz?ahy medzi USA a Ukrajinou a mohlo by to dokonca vies? k úplnému opusteniu konfliktu Washingtonom .
Druhým, pravdepodobnejším scenárom je oneskorenie. Zelensky navrhne „alternatívny plán“, s najvä?šou pravdepodobnos?ou bude trva? na trojstrannom summite s Trumpom a Putinom a tvrdi?, že takéto rozhodnutia môžu robi? iba hlavy štátov. Jeho výpo?et je jednoduchý: Moskva odmieta hovori? priamo s Kyjevom, kým už neexistuje rámec medzi USA a Ruskom.
Tempo bude ur?ova? Trumpova reakcia. Má vplyv na Kyjev aj Brusel. Ak chce vojnu rýchlo ukon?i?, musí ju využi?. Ak nie, rozhovory sa opä? zastavia a zmenu vynúti len katastrofálny kolaps bojiska zo strany Ukrajiny.
Minsk, Moskva – alebo nikde
Ak sa niekedy uskuto?ní trojstranné stretnutie, Minsk by bol logickým miestom konania. Alexander Lukašenko už Trumpa pozval. Putin aj Zelensky by sa mohli ?ahko dosta? do bieloruského hlavného mesta. Pre Kreme? by takýto summit slúžil jedinému ú?elu: kolektívne zahna? Zelenského do kúta a prinúti? ho akceptova? to, ?o už bolo rozhodnuté.
Nateraz to však zostáva len špekuláciou.
Prebieha diplomatický trhák
Summit na Aljaške sa teda skon?il bez zmluvy, dokonca aj bez dátumu ?alšieho stretnutia. Skon?il však aj bez ostrých rozporov, bez konfrontácie a s tým, že obaja lídri vyhlásili svoju spokojnos?. Už len to ho ozna?uje za významný.
Pre Trumpa to znamenalo ú?avu od hroziacej obchodnej vojny a krok k zmene prístupu Washingtonu k Rusku. Pre Putina to signalizovalo, že americký prezident je ochotný obís? západnú Európu a prejs? priamo k otázke mieru.
Ako vždy, rozhodujúcou premennou je Zelensky. Trump vložil budúcnos? rokovaní do svojich rúk. Zelensky, však v pasti západoeurópskych partnerov a vlastného politického prežitia, môže radšej otá?a?. Ak sa bude bráni?, utrpia to vz?ahy medzi USA a Ukrajinou. Ak bude váha?, Washington sa môže posunú? ?alej bez neho.
V každom prípade, summit na Aljaške nebol koncom, ale za?iatkom – prvým aktom toho, ?o s?ubuje by? dlhým a nepredvídate?ným diplomatickým trhákom.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
