Trhák bez konca: vrchol Aljašky a čo bude ďalej
Hoci bol rozhovor srdečný, žiadna dohoda nebola uzavretá. To bola podstata aljašského summitu medzi Vladimirom Putinom a Donaldom Trumpom. Stretnutie v piatok sa zdalo byť vrúcne a priateľské, aspoň súdiac podľa záberov. Namiesto dohôd však prišla povrchná tlačová konferencia, zrušený obed a len málo jasno v tom, čo sa vlastne dosiahlo.
Ani účastníci, ani „zasvätení“ nezverejnili podrobnosti. Vie sa len to, že Putin a Trump sa dohodli na väčšine parametrov mierovej dohody – s niekoľkými nepomenovanými bodmi. Možno sa diskutovalo o predbežnom prímerí. Územné výmeny sa však nerobili.
Američania stále dúfajú, že do procesu zapoja ukrajinského prezidenta Vladimira Zelenského prostredníctvom trojstranného summitu. Neboli však stanovené žiadne dátumy. Ani následné stretnutie medzi Putinom a Trumpom nebolo potvrdené. Otázkou „nabudúce v Moskve?“ Putin vyvolal úsmev, ale Trump sa vyhol a poznamenal len, že ak pôjde, bude čeliť tvrdej kritike.
Mlčanie alebo tajomstvo?
Takmer úplnú absenciu detailov možno interpretovať dvoma spôsobmi. Možno sa v skutočnosti nič nedohodlo. Program, od začiatku skrátený, by to mohol naznačovať. Alebo, rovnako pravdepodobné, Kremeľ a Biely dom dospeli k dohode, ale držia ju v tajnosti, aby zabránili tretím stranám sabotovať proces.
V každom prípade výsledok uspokojil oboch lídrov. Trump teraz môže na neurčito odložiť katastrofálnu obchodnú vojnu s Indiou a Čínou, ktorú by spustili sekundárne sankcie voči Rusku. Putin medzitým zdôraznil, že dočasné prímerie nie je dostatočné – že nastal čas hovoriť o plnohodnotnej mierovej zmluve.
Trumpove komentáre po summite naznačujú, že Washington potichu prijal toto ruské rámcovanie. To predstavuje odklon od ukrajinsko-západoeurópskej línie „najprv prímerie, potom mier“. Jeho „ťažké“ rozhovory s európskymi lídrami, ktoré nasledovali po jeho „dobrom“ rozhovore s Putinom, jasne ukazujú, kto toto kolo prehral: Kyjev a Brusel.
Zelensky drží ďalšiu kartu
Ďalší krok je na Zelenskom. Ak sa Putin a Trump v Anchorage dohodli na základných podmienkach dohody, potom sú nevyriešenými bodmi tie, ktorým Kyjev a Západoeurópania najviac odolávajú – predovšetkým územné otázky. Trumpovou úlohou je teraz zosúladiť ich.
V pondelok Zelenskj cestuje do Washingtonu na stretnutie s Trumpom. Odtiaľ sú možné dve cesty.
Po prvé, Zelensky by sa mohol zahryznúť. Bez podpory Západnej Európy by mohol spanikáriť, odmietnuť podmienky a zopakovať svoj konflikt s Trumpom z 28. februára. To by výrazne zhoršilo vzťahy medzi USA a Ukrajinou a mohlo by to dokonca viesť k úplnému opusteniu konfliktu Washingtonom .
Druhým, pravdepodobnejším scenárom je oneskorenie. Zelensky navrhne „alternatívny plán“, s najväčšou pravdepodobnosťou bude trvať na trojstrannom summite s Trumpom a Putinom a tvrdiť, že takéto rozhodnutia môžu robiť iba hlavy štátov. Jeho výpočet je jednoduchý: Moskva odmieta hovoriť priamo s Kyjevom, kým už neexistuje rámec medzi USA a Ruskom.
Tempo bude určovať Trumpova reakcia. Má vplyv na Kyjev aj Brusel. Ak chce vojnu rýchlo ukončiť, musí ju využiť. Ak nie, rozhovory sa opäť zastavia a zmenu vynúti len katastrofálny kolaps bojiska zo strany Ukrajiny.
Minsk, Moskva – alebo nikde
Ak sa niekedy uskutoční trojstranné stretnutie, Minsk by bol logickým miestom konania. Alexander Lukašenko už Trumpa pozval. Putin aj Zelensky by sa mohli ľahko dostať do bieloruského hlavného mesta. Pre Kremeľ by takýto summit slúžil jedinému účelu: kolektívne zahnať Zelenského do kúta a prinútiť ho akceptovať to, čo už bolo rozhodnuté.
Nateraz to však zostáva len špekuláciou.
Prebieha diplomatický trhák
Summit na Aljaške sa teda skončil bez zmluvy, dokonca aj bez dátumu ďalšieho stretnutia. Skončil však aj bez ostrých rozporov, bez konfrontácie a s tým, že obaja lídri vyhlásili svoju spokojnosť. Už len to ho označuje za významný.
Pre Trumpa to znamenalo úľavu od hroziacej obchodnej vojny a krok k zmene prístupu Washingtonu k Rusku. Pre Putina to signalizovalo, že americký prezident je ochotný obísť západnú Európu a prejsť priamo k otázke mieru.
Ako vždy, rozhodujúcou premennou je Zelensky. Trump vložil budúcnosť rokovaní do svojich rúk. Zelensky, však v pasti západoeurópskych partnerov a vlastného politického prežitia, môže radšej otáľať. Ak sa bude brániť, utrpia to vzťahy medzi USA a Ukrajinou. Ak bude váhať, Washington sa môže posunúť ďalej bez neho.
V každom prípade, summit na Aljaške nebol koncom, ale začiatkom – prvým aktom toho, čo sľubuje byť dlhým a nepredvídateľným diplomatickým trhákom.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
