Mladí v SR odchádzajú z rodičovského domu v takmer 31 rokoch

Bratislava 29. septembra (TASR) – Mladí ?udia na Slovensku odchádzajú z rodi?ovského domu takmer v 31 rokoch, pri?om priemerný vek v EÚ je 26,2 roka. Slovensko tak patrí medzi štáty, kde mladí odchádzajú od rodi?ov najneskôr v Európe. V porovnaní s krajinami V4 je na tom najlepšie ?esko, kde je tento priemerný vek na úrovni 27 rokov. Dôležitú úlohu majú v odchode od rodi?ov aj špecifiká na trhu práce ?i dostupnosti bývania. Zhodnotil to analytik Slovenskej sporite?ne Marián Ko?iš.

V severných krajinách EÚ odchádzajú mladí z rodi?ovského domu v priemere od 21,4 do 21,9 roka života, pri?om k?ú?ovým faktorom v týchto štátoch je pod?a analytika aj dostupný trh nájomného bývania, vysoká úrove? sociálnej podpory ?i kultúrny dôraz na samostatnos?. Naopak pre južnú, strednú a východnú Európu je typické, že mladí zostávajú s rodi?mi dlhšie a dôvodom sú vyššie ceny bývania v pomere k príjmom, slabšia dostupnos? nájomného segmentu ?i tradícia viacgenera?ných domácností.

„Mladí ?udia, ktorí vstupujú na trh práce a bývania a chcú sa osamostatni?, ?elia prirodzene vyššiemu nadmernému za?aženiu nákladmi na bývanie. V EÚ 9,7 % populácie vo veku 15 až 29 rokov žije v domácnostiach, ktoré vydávajú aspo? 40 % ?istého príjmu na bývanie. Pre porovnanie, v celej populácii EÚ je to 8,2 %. Na Slovensku je tento podiel pri celej populácii 6,4 %, zatia? ?o pri mladých ?u?och vo veku 15 až 29 rokov 7,1 %, teda pod priemerom EÚ,“ uviedol Ko?iš.

Na Slovensku tak pod?a neho vychádza miera nadmerných nákladov u mladých relatívne nízko, pretože ve?ká ?as? z nich zostáva býva? s rodi?mi, ktorí už majú splatenú hypotéku, prípadne nižšie náklady na bývanie. Neskorý odchod od rodi?ov však súvisí aj s následným odkladaním uzavretia manželstva alebo rodi?ovstva. To zase prispieva k dlhodobým demografickým výzvam vrátane nízkej pôrodnosti, pri?om práve táto oblas? bude v najbližších rokoch ovplyv?ova? ekonomický vývoj v rozvinutých ekonomikách. Analytik zdôraznil, že na zvrátenie tejto situácie sú potrebné nejaké systémové opatrenia, predovšetkým rozvoj dostupného nájomného bývania.

„Významným faktorom aj na?alej ostane kultúrny rozmer viacgenera?ného bývania. Ob?uba vlastného bývania, neskoršie posuny na realitnom trhu v rámci dedi?stva ?i skuto?nos?, že Slovensko patrí medzi krajiny s jednou z najnižších úrovní urbanizácie, budú aj na?alej ovplyv?ova? ?asový rámec osamostatnenia mladých. Impulz môže postupne prís? aj z trhu práce. Vyššie mzdy a zlepšenie pomeru k cenám nehnute?ností ?i nájomného (vrátane cien energií) môžu trend zmeni?. Na to však bude musie? slovenská ekonomika a pracovný trh generova? vyššiu pridanú hodnotu, ?o sa podarí iba s pomocou štrukturálnych reforiem a prorastových opatrení,“ dodal Ko?iš.