Mladí v SR a ČR vyhadzujú potraviny častejšie než starší

Bratislava 12. júla (TASR) – Mladší dospelí (18 – 35 rokov) najhlasnejšie hovoria o udržateľnosti, v praxi však vyhadzujú potraviny viac ako dvojnásobne častejšie ako staršie generácie (54 – 65 rokov). Vyplýva to z reprezentatívneho prieskum agentúry Ipsos pre slovenskú platformu Munch a českú platformu Nesnězeno. Eurobarometer Youth Survey 2024 pritom paradoxne ukazuje, že až 72 % mladých Európanov si o sebe myslí, že so svojím vzdelaním sú pripravení starať sa o planétu.

Eurobarometer Youth Survey 2024 ukazuje, že 33 % mladých Európanov považuje životné prostredie a klimatickú zmenu za druhú najčastejšiu z 10 hlavných priorít, ktoré by mala EÚ riešiť v najbližších piatich rokoch. Až 72 % pritom tvrdí, že ich vzdelanie ich pripravilo starať sa o planétu. Slovenské a české dáta Munch a Nesnězeno však poukazujú v praxi pri téme jedla a potravín na rozpor – Slováci a Česi do 35 rokov vyhadzujú jedlo častejšie a vo väčších objemoch než staršie generácie nad 54 rokov.

Podľa údajov z prieskumu jedlo zbytočne vyhadzuje aspoň raz týždenne až 47,4 % Slovákov a 47 % Čechov vo veku 18 až 35 rokov. V generácii 54 až 65 rokov ide len o 20,3 % Slovákov a 16,4 % Čechov. Najčastejším dôvodom sú pokazené potraviny, ktoré sa hromadia z dôvodu zlého plánovania a zbytočne veľkých nákupov. Uvádza to takmer 56 % mladých Slovákov a 62 % rovesníkov v Česku.

Druhým najčastejším dôvodom vyhadzovania sú potraviny po dátume spotreby, pričom tento dôvod uvádza 43,2 % Slovákov a takmer 39 % Čechov z tejto vekovej skupiny. Prebytky z nadmerných nákupov priznalo 29 % Slovákov a 31 % Čechov do 35 rokov.

Štatistiky z generácie vo veku 54 až 65 rokov v daných ukazovateľoch klesajú. Dokazujú, že starší vedia realizovať racionálnejšie nákupy a majú lepší manažment potravín z hľadiska dátumu spotreby. Na slovenskej strane sú na tom lepšie aj s menším objemom pokazeného jedla.

Rozdiel, prečo mladí vyhadzujú viac, možno vysvetliť kombináciou životného štýlu, skúseností a hodnôt. „Mladší ľudia často žijú v menších domácnostiach alebo sami, čo komplikuje plánovanie nákupov a spotrebu balených potravín. Ich flexibilný a rýchly životný rytmus navyše zvyšuje pravdepodobnosť neplánovaného stravovania mimo domova. Skúsenosti s vedením domácnosti sú u nich obmedzenejšie, čo vedie k častejším omylom v odhadoch spotreby a trvanlivosti potravín. Staršie generácie, naopak, častejšie vyrastali v podmienkach, kde sa jedlom neplytvalo, a preto majú silnejšie zakorenené hodnoty šetrnosti,“ vysvetlila Barbora Ostrožovičová z Ipsos Slovensko.