Súd uznal 26-ročnú Dariu Trepovovú za vinnú z terorizmu, nezákonného obstarania výbušnín a falšovania dokumentov. Prokuratúra žiadala 28 rokov väzenia. Ako pripomenula britská BBC, Tatarský (vlastným menom Maxim Fomin), zomrel 2. apríla 2023 na autorskom čítaní v jednom z bistier v centre Petrohradu. Mladá žena tam vojnovému spravodajcovi doniesla ako dar jeho pozlátenú bustu. O niekoľko minút busta explodovala: „vojenkor“ zomrel na mieste, desiatky ľudí boli zranené.
Koncom septembra 2022 bol pozvaný do Kremľa počas podpisu zmluvy o „pripojení“ štyroch ukrajinských regiónov k Ruskej federácii. Vtedy vyslovil slávnu výzvu na podporu Kremľa: „Všetkých porazíme, všetkých zabijeme, všetkých, koho treba, okradneme, všetko bude tak, ako sa nám to páči“.
Trepovovú zadržali na druhý deň. Priznala sa len k použitiu sfalšovaných dokumentov. Bola presvedčená, že v soške je odpočúvacie zariadenie a bola len nastrčenou figúrkou.
V poslednom vyjadrení pred súdom požiadala pozostalých a všetky dotknuté osoby o odpustenie. Hanbí sa, že jej „dôverčivosť a naivita“ mali také katastrofálne následky.
Prokuratúra tvrdila, že Tatarského vražda bola „starostlivo pripravená“ na Ukrajine. Organizátorom bol podľa ruskej FSB ukrajinský občan Jurij Denisov. Do Ruska prišiel vo februári a postupne zhromažďoval informácie o Tatarskom. Podľa FSB sošku s výbušninou doručil Trepovovej donáškovou službou a odletel do Turecka.
Kyjev údajnú účasť na atentáte nikdy nepotvrdil a ukrajinskí predstavitelia to považovali za vybavovanie účtov v ruských nacionalistických kruhoch.
Vladlen Tatarskij pochádzal z Makijivky v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Ruské médiá ho označujú za vojenského spravodajcu, novinárom však nebol. Už v roku 2014 sa aktívne zapojil do bojov na východe Ukrajiny. Vo väznici v Horlivke si odpykával trest a keď sa dostala pod kontrolu separatistov, pridal sa k nim.
Do bojov sa vrátil na jar roku 2022, krátko po ruskej invázii. O vojenských operáciách informoval na sieti Telegram, kde ho sledovalo viac ako pol milióna ľudí. Dianie na fronte často komentoval aj pre ruské štátne médiá.
Zdroj feed teraz.sk
