Nositeľka Nobelovej ceny za mier z roku 1991 bola kedysi oslavovaná ako pilier ľudských práv. V roku 2017 však upadla do nemilosti svojich zahraničných podporovateľov, podľa ktorých nezabránila armáde v Mjanmarsku v prenasledovaní príslušníkov prevažne moslimskej menšiny Rohingov.
Aun Schan Su Ťij sa narodila 19. júna 1945 v Rangúne. Jej otcom bol generál Aun Schan, ktorý v roku 1947 stál pri vzniku Komunistickej strany Barmy a viedol úspešné rokovania o nezávislosti Barmy (dnešného Mjanmarska) od Spojeného kráľovstva. V rámci napätých vzťahov a boja o moc vo vtedajšej Barme ho v tom istom roku zavraždili.
Budúca významná mjanmarská politička a aktivistka študovala na univerzite v Oxforde. V Spojenom kráľovstve sa aj vydala za Michaela Arisa a v Británii žila do roku 1988, keď sa vrátila do Mjanmarska. Musela sa vrátiť z dôvodu choroby jej matky. Jej manžel spolu s ich dvoma deťmi ostal v Spojenom kráľovstve.
V roku 1988 bola politická situácia v Mjanmarsku výrazne ovplyvnená odstúpením premiéra Ne Wina, dlhoročného vodcu socialistickej strany. Jeho odstúpenie rozpútalo v krajine mohutné demonštrácie za slobodu a demokraciu. Demonštrácie boli tvrdo potlačené a k moci sa dostala vojenská junta.
Ani Su Ťij voči tomu nezostala chladná a vstúpila do politického života ako podporovateľka demokratických reforiem. Ešte v roku 1988 spoluzakladala opozičnú stranu Národná ligu za demokraciu (NLD) a stala sa jej líderkou. Jej obľuba u bežných obyvateľov v krajine stúpala, a preto ju vládnuca vojenská junta v roku 1989 uvrhla do domáceho väzenia. Neskôr jej navrhla návrat do Spojeného kráľovstva, ten však Su Ťij odmietla.
V roku 1990 vyhlásila junta v krajine voľby. Národná liga za demokraciu na čele so Su Ťij v nich výrazne zvíťazila. Junta však výsledok volieb spochybnila, odmietla sa vzdať moci a Mjanmarsko sa ocitlo v medzinárodnej izolácii.
Su Ťij v tom istom roku udelil Európsky parlament Sacharovovu cenu za slobodu myslenia. V roku 1991 dostala na návrh Václava Havla aj Nobelovu cenu mieru s odmenou 1,3 milióna amerických dolárov, ktorú použila na vybudovanie nadácie podporujúcej vzdelanie a zdravotnú starostlivosť chudobných obyvateľov Mjanmarska.
Z domáceho väzenia prepustili v roku 1995 a mjanmarské úrady jej ponúkli slobodné vycestovanie z krajiny. Ponuku Su Ťij odmietla, čo nebolo pre ňu jednoduché rozhodnutie, lebo už nikdy neuvidela svojho manžela, ktorý v Spojenom kráľovstve zomrel v roku 1999.
Vojenská junta zbavila slobody opozičnú líderku opäť v roku 2000. Po náročných rokovaniach, na ktorých sa zúčastnila aj Organizácia Spojených národov (OSN), ju o dva roky prepustili. Jej sloboda však netrvala dlho, lebo v roku 2005 jej obmedzili slobodu pohybu a mohla sa zdržiavať len vo svojom dome Rangúne. Domáce väzenie trvalo až do 13. novembra 2010. Skončilo týždeň po voľbách, ktoré NLD bojkotovala.
Po týchto voľbách nastal v krajine proces postupných politických reforiem. Junta odovzdala oficiálne moc civilnej vláde bývalého generála Thein Seina, ktorý sa v marci 2011 stal prezidentom. Došlo k uvoľneniu cenzúry, prepusteniu väčšiny politických väzňov a líderka opozície Su Ťij mohla opäť kandidovať vo voľbách. Kreslo v parlamente získala v doplňujúcich parlamentných voľbách 1. apríla 2012.
V novembri 2015 sa v Mjanmarsku konali ďalšie voľby, v ktorých opozičná NLD pod vedením Su Ťij získala približne 70 percent hlasov. Išlo o prvé slobodné parlamentné voľby v Mjanmarsku za posledných 25 rokov. V novej mjanmarskej vláde zastávala šéfka NLD post ministerky zahraničných vecí a od apríla 2016 aj špeciálne pre ňu vytvorenú pozíciu tzv. štátnej radkyne. Jej pozícia sa vnímala ako kvázi premiérska funkcia.
S pôsobením Su Ťij a mjanmarskej vlády, ktorá vzišla z historických slobodných volieb, sa však spája aj nie veľmi priaznivé hodnotenie jej riešenia situácie s moslimskou menšinou Rohingov. V roku 2019 dokumentačná misia Rady OSN pre ľudské práva (UNHRC) v Mjanmarsku vo svojej správe dokonca uviedla, že moslimskí Rohingovia čelia vážnej hrozbe genocídy. To vtedajšia mjanmarská líderka a nositeľka Nobelovej ceny mieru pred Medzinárodným súdnym dvorom (ICJ) v Haagu odmietla.
Začiatkom februára 2021 sa v Mjanmarsku opäť uskutočnil vojenský prevrat. Odkedy moc v krajine opäť prevzala armáda, je Su Ťij väznená v hlavnom meste Nepjito na základe série obvinení, ktoré však kritici súčasnej vlády označili za frašku. Aj medzinárodné spoločenstvo považuje obvinenia Su Ťij za politicky motivované.
Zdroj feed teraz.sk
Praha 27. júla (TASR) - Víťazom českých parlamentných volieb by sa stalo hnutie ANO so…
Bratislava 27. júla (TASR) - Priemerná cena mesačného nájomného za byt na Slovensku sa v…
Sydney 27. júla (TASR) - Austrálsky premiér Anthony Albanese v nedeľu vyhlásil, že Izrael „celkom…
Bratislava 27. júla (TASR) - Zdanenie kapitálu by malo byť neutrálne, teda nemalo by zvýhodňovať…
Mýtna 27. júla (TASR) - Cestu I/16 medzi Kriváňom a Mýtnou v Banskobystrickom kraji v…
Prešov 27. júla (TASR) - Rovnako ako v nedávnych sezónach, aj 1. kolo ročníka 2025/2026…