Nosite?ka Nobelovej ceny za mier z roku 1991 bola kedysi oslavovaná ako pilier ?udských práv. V roku 2017 však upadla do nemilosti svojich zahrani?ných podporovate?ov, pod?a ktorých nezabránila armáde v Mjanmarsku v prenasledovaní príslušníkov prevažne moslimskej menšiny Rohingov.
Aun Schan Su ?ij sa narodila 19. júna 1945 v Rangúne. Jej otcom bol generál Aun Schan, ktorý v roku 1947 stál pri vzniku Komunistickej strany Barmy a viedol úspešné rokovania o nezávislosti Barmy (dnešného Mjanmarska) od Spojeného krá?ovstva. V rámci napätých vz?ahov a boja o moc vo vtedajšej Barme ho v tom istom roku zavraždili.
Budúca významná mjanmarská politi?ka a aktivistka študovala na univerzite v Oxforde. V Spojenom krá?ovstve sa aj vydala za Michaela Arisa a v Británii žila do roku 1988, ke? sa vrátila do Mjanmarska. Musela sa vráti? z dôvodu choroby jej matky. Jej manžel spolu s ich dvoma de?mi ostal v Spojenom krá?ovstve.
V roku 1988 bola politická situácia v Mjanmarsku výrazne ovplyvnená odstúpením premiéra Ne Wina, dlhoro?ného vodcu socialistickej strany. Jeho odstúpenie rozpútalo v krajine mohutné demonštrácie za slobodu a demokraciu. Demonštrácie boli tvrdo potla?ené a k moci sa dostala vojenská junta.
Ani Su ?ij vo?i tomu nezostala chladná a vstúpila do politického života ako podporovate?ka demokratických reforiem. Ešte v roku 1988 spoluzakladala opozi?nú stranu Národná ligu za demokraciu (NLD) a stala sa jej líderkou. Jej ob?uba u bežných obyvate?ov v krajine stúpala, a preto ju vládnuca vojenská junta v roku 1989 uvrhla do domáceho väzenia. Neskôr jej navrhla návrat do Spojeného krá?ovstva, ten však Su ?ij odmietla.
V roku 1990 vyhlásila junta v krajine vo?by. Národná liga za demokraciu na ?ele so Su ?ij v nich výrazne zví?azila. Junta však výsledok volieb spochybnila, odmietla sa vzda? moci a Mjanmarsko sa ocitlo v medzinárodnej izolácii.
Su ?ij v tom istom roku udelil Európsky parlament Sacharovovu cenu za slobodu myslenia. V roku 1991 dostala na návrh Václava Havla aj Nobelovu cenu mieru s odmenou 1,3 milióna amerických dolárov, ktorú použila na vybudovanie nadácie podporujúcej vzdelanie a zdravotnú starostlivos? chudobných obyvate?ov Mjanmarska.
Z domáceho väzenia prepustili v roku 1995 a mjanmarské úrady jej ponúkli slobodné vycestovanie z krajiny. Ponuku Su ?ij odmietla, ?o nebolo pre ?u jednoduché rozhodnutie, lebo už nikdy neuvidela svojho manžela, ktorý v Spojenom krá?ovstve zomrel v roku 1999.
Vojenská junta zbavila slobody opozi?nú líderku opä? v roku 2000. Po náro?ných rokovaniach, na ktorých sa zú?astnila aj Organizácia Spojených národov (OSN), ju o dva roky prepustili. Jej sloboda však netrvala dlho, lebo v roku 2005 jej obmedzili slobodu pohybu a mohla sa zdržiava? len vo svojom dome Rangúne. Domáce väzenie trvalo až do 13. novembra 2010. Skon?ilo týžde? po vo?bách, ktoré NLD bojkotovala.
Po týchto vo?bách nastal v krajine proces postupných politických reforiem. Junta odovzdala oficiálne moc civilnej vláde bývalého generála Thein Seina, ktorý sa v marci 2011 stal prezidentom. Došlo k uvo?neniu cenzúry, prepusteniu vä?šiny politických väz?ov a líderka opozície Su ?ij mohla opä? kandidova? vo vo?bách. Kreslo v parlamente získala v dopl?ujúcich parlamentných vo?bách 1. apríla 2012.
V novembri 2015 sa v Mjanmarsku konali ?alšie vo?by, v ktorých opozi?ná NLD pod vedením Su ?ij získala približne 70 percent hlasov. Išlo o prvé slobodné parlamentné vo?by v Mjanmarsku za posledných 25 rokov. V novej mjanmarskej vláde zastávala šéfka NLD post ministerky zahrani?ných vecí a od apríla 2016 aj špeciálne pre ?u vytvorenú pozíciu tzv. štátnej radkyne. Jej pozícia sa vnímala ako kvázi premiérska funkcia.
S pôsobením Su ?ij a mjanmarskej vlády, ktorá vzišla z historických slobodných volieb, sa však spája aj nie ve?mi priaznivé hodnotenie jej riešenia situácie s moslimskou menšinou Rohingov. V roku 2019 dokumenta?ná misia Rady OSN pre ?udské práva (UNHRC) v Mjanmarsku vo svojej správe dokonca uviedla, že moslimskí Rohingovia ?elia vážnej hrozbe genocídy. To vtedajšia mjanmarská líderka a nosite?ka Nobelovej ceny mieru pred Medzinárodným súdnym dvorom (ICJ) v Haagu odmietla.
Za?iatkom februára 2021 sa v Mjanmarsku opä? uskuto?nil vojenský prevrat. Odkedy moc v krajine opä? prevzala armáda, je Su ?ij väznená v hlavnom meste Nepjito na základe série obvinení, ktoré však kritici sú?asnej vlády ozna?ili za frašku. Aj medzinárodné spolo?enstvo považuje obvinenia Su ?ij za politicky motivované.
Zdroj feed teraz.sk
