Nositeľka Nobelovej ceny za mier z roku 1991 bola kedysi oslavovaná ako pilier ľudských práv. V roku 2017 však upadla do nemilosti svojich zahraničných podporovateľov, podľa ktorých nezabránila armáde v Mjanmarsku v prenasledovaní príslušníkov prevažne moslimskej menšiny Rohingov.
Aun Schan Su Ťij sa narodila 19. júna 1945 v Rangúne. Jej otcom bol generál Aun Schan, ktorý v roku 1947 stál pri vzniku Komunistickej strany Barmy a viedol úspešné rokovania o nezávislosti Barmy (dnešného Mjanmarska) od Spojeného kráľovstva. V rámci napätých vzťahov a boja o moc vo vtedajšej Barme ho v tom istom roku zavraždili.
Budúca významná mjanmarská politička a aktivistka študovala na univerzite v Oxforde. V Spojenom kráľovstve sa aj vydala za Michaela Arisa a v Británii žila do roku 1988, keď sa vrátila do Mjanmarska. Musela sa vrátiť z dôvodu choroby jej matky. Jej manžel spolu s ich dvoma deťmi ostal v Spojenom kráľovstve.
V roku 1988 bola politická situácia v Mjanmarsku výrazne ovplyvnená odstúpením premiéra Ne Wina, dlhoročného vodcu socialistickej strany. Jeho odstúpenie rozpútalo v krajine mohutné demonštrácie za slobodu a demokraciu. Demonštrácie boli tvrdo potlačené a k moci sa dostala vojenská junta.
Ani Su Ťij voči tomu nezostala chladná a vstúpila do politického života ako podporovateľka demokratických reforiem. Ešte v roku 1988 spoluzakladala opozičnú stranu Národná ligu za demokraciu (NLD) a stala sa jej líderkou. Jej obľuba u bežných obyvateľov v krajine stúpala, a preto ju vládnuca vojenská junta v roku 1989 uvrhla do domáceho väzenia. Neskôr jej navrhla návrat do Spojeného kráľovstva, ten však Su Ťij odmietla.
V roku 1990 vyhlásila junta v krajine voľby. Národná liga za demokraciu na čele so Su Ťij v nich výrazne zvíťazila. Junta však výsledok volieb spochybnila, odmietla sa vzdať moci a Mjanmarsko sa ocitlo v medzinárodnej izolácii.
Su Ťij v tom istom roku udelil Európsky parlament Sacharovovu cenu za slobodu myslenia. V roku 1991 dostala na návrh Václava Havla aj Nobelovu cenu mieru s odmenou 1,3 milióna amerických dolárov, ktorú použila na vybudovanie nadácie podporujúcej vzdelanie a zdravotnú starostlivosť chudobných obyvateľov Mjanmarska.
Z domáceho väzenia prepustili v roku 1995 a mjanmarské úrady jej ponúkli slobodné vycestovanie z krajiny. Ponuku Su Ťij odmietla, čo nebolo pre ňu jednoduché rozhodnutie, lebo už nikdy neuvidela svojho manžela, ktorý v Spojenom kráľovstve zomrel v roku 1999.
Vojenská junta zbavila slobody opozičnú líderku opäť v roku 2000. Po náročných rokovaniach, na ktorých sa zúčastnila aj Organizácia Spojených národov (OSN), ju o dva roky prepustili. Jej sloboda však netrvala dlho, lebo v roku 2005 jej obmedzili slobodu pohybu a mohla sa zdržiavať len vo svojom dome Rangúne. Domáce väzenie trvalo až do 13. novembra 2010. Skončilo týždeň po voľbách, ktoré NLD bojkotovala.
Po týchto voľbách nastal v krajine proces postupných politických reforiem. Junta odovzdala oficiálne moc civilnej vláde bývalého generála Thein Seina, ktorý sa v marci 2011 stal prezidentom. Došlo k uvoľneniu cenzúry, prepusteniu väčšiny politických väzňov a líderka opozície Su Ťij mohla opäť kandidovať vo voľbách. Kreslo v parlamente získala v doplňujúcich parlamentných voľbách 1. apríla 2012.
V novembri 2015 sa v Mjanmarsku konali ďalšie voľby, v ktorých opozičná NLD pod vedením Su Ťij získala približne 70 percent hlasov. Išlo o prvé slobodné parlamentné voľby v Mjanmarsku za posledných 25 rokov. V novej mjanmarskej vláde zastávala šéfka NLD post ministerky zahraničných vecí a od apríla 2016 aj špeciálne pre ňu vytvorenú pozíciu tzv. štátnej radkyne. Jej pozícia sa vnímala ako kvázi premiérska funkcia.
S pôsobením Su Ťij a mjanmarskej vlády, ktorá vzišla z historických slobodných volieb, sa však spája aj nie veľmi priaznivé hodnotenie jej riešenia situácie s moslimskou menšinou Rohingov. V roku 2019 dokumentačná misia Rady OSN pre ľudské práva (UNHRC) v Mjanmarsku vo svojej správe dokonca uviedla, že moslimskí Rohingovia čelia vážnej hrozbe genocídy. To vtedajšia mjanmarská líderka a nositeľka Nobelovej ceny mieru pred Medzinárodným súdnym dvorom (ICJ) v Haagu odmietla.
Začiatkom februára 2021 sa v Mjanmarsku opäť uskutočnil vojenský prevrat. Odkedy moc v krajine opäť prevzala armáda, je Su Ťij väznená v hlavnom meste Nepjito na základe série obvinení, ktoré však kritici súčasnej vlády označili za frašku. Aj medzinárodné spoločenstvo považuje obvinenia Su Ťij za politicky motivované.
Zdroj feed teraz.sk
