Z Kennedyho vesmírneho strediska amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) na Floride v utorok odštartovala smerom k Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) štvorčlenná posádka tvorená veliteľkou Peggy Whitsonovou (USA), poľským astronautom Slawoszom Uznaňskim-Wišniewským, indickým pilotom Shubhanshuom Shuklom a vedcom Tiborom Kapuom z Maďarska.
Kapsula Dragon odštartovala z komplexu 39A Kennedyho vesmírneho centra pomocou rakety Falcon 9 spoločnosti SpaceX o 8.31 h stredoeurópskeho času. Štart misie bol niekoľkokrát odložený.
Raketa dosiahla maximálne mechanické zaťaženie približne minútu po štarte. Prvý stupeň motora sa vypol približne po dvoch minútach a 30 sekundách, po čom sa spustil motor druhého stupňa. Ten sa oddelil od kozmickej lode Dragon približne desať minút po štarte. Prvý stupeň rakety sa vráti na Zem a pristane vo vopred určenej oblasti. Kozmická loď Dragon sa zvyčajne dostane k ISS za jeden až dva dni po štarte.
Misia Ax-4 je štvrtou komerčnou pilotovanou expedíciou americkej spoločnosti Axiom Space. Na ISS astronauti dorazili vo štvrtok približne o 12.31 h SELČ.
Chatbot Grok od spoločnosti xAI miliardára Elona Muska poskytol nepresné či protichodné odpovede, keď sa jeho používatelia snažili overovať fakty o nedávnom izraelsko-iránskom konflikte. Vyplýva to zo štúdie organizácie Digital Forensic Research Lab (DFRLab), ktorá patrí pod americký think-tank Atlantická rada, zverejnenej v utorok.
Internetové platformy postupne znižujú svoju závislosť od ľudského faktora pri pravidelnom overovaní faktov (tzv. fact-checking) a čoraz častejšie využívajú chatboty poháňané umelou inteligenciou (AI) vrátane Groku od xAI. Tie sú však podľa DFRLab náchylné na dezinformácie.
„Vyšetrovanie fungovania systému Grok počas prvých dní izraelsko-iránskeho konfliktu ukázalo významné nedostatky v schopnosti chatbota poskytovať presné, spoľahlivé a konzistentné informácie v čase krízy,“ uvádzajú v štúdii. „Spoločnosť Grok preukázala, že má problémy s overovaním už potvrdených faktov, analýzou falošných vizuálov a vyhýbaním sa nepodloženým tvrdeniam,“ tvrdí DFRLab.
Organizácia analyzovala približne 130.000 príspevkov na platforme X v rôznych jazykoch a zistila, že Grok „má problémy aj s overovaním obsahu vygenerovaného umelou inteligenciou“. Po iránskych odvetných útokoch na Izrael napríklad Grok poskytol výrazne odlišné odpovede na podobné otázky o virálnom videu zničeného letiska, ktoré vygenerovala umelá inteligencia.
Štúdia uvádza, že často i v priebehu jednej minúty Grok preskakoval medzi popieraním zničenia letiska a jeho potvrdzovaním. V niektorých prípadoch dokonca uviedol, že raketu vypálili jemenskí povstalci húsíovia. V iných falošné letisko identifikoval ako letisko v Bejrúte, Gaze či Teheráne.
Výskumníci z DFRLab tvrdia, že Grok sa v minulosti dopustil chýb už pri overovaní informácií súvisiacich s konfliktom medzi Indiou a Pakistanom a nedávnymi protiimigračnými protestmi v Los Angeles. Pred mesiacom Grok opätovne začali vyšetrovať za to, že i do nesúvisiacich otázok vkladal nepravdivé informácie o „genocíde bielych“ v Južnej Afrike, čo je krajne pravicová konšpiračná teória.
Pätica vedeckých pracovníkov si v utorok v priestoroch Malého kongresového centra Slovenskej akadémie vied v Bratislave prevzala ocenenia Vedec roka SR 2024. V kategórii vedec roka získal ocenenie Ivo Petráš.
Ocenenie v kategórii mladý vedecký pracovník získal Olivier Monfort. V kategórii inovátor roka zvíťazil Adrián Kolesár. Ocenenie technológ roka získal Juraj Beniak a osobnosťou medzinárodnej spolupráce sa stala Anna Slatinská.
Išlo o 28. ročník oceňovania významných slovenských vedeckých osobností zo všetkých oblastí vedy a techniky. Cieľom podujatia Vedec roka SR je profesionálne a spoločensky vyzdvihnúť najvýznamnejšie osobnosti vedeckého života, ako aj najlepšie dosiahnuté výsledky vo vede a výskume na Slovensku.
Zdroj feed teraz.sk
