Ešte pred víkendom sa podľa portálu Politico očakávalo, že ústredným bodom zasadnutia bude situácia a kroky Izraela v Pásme Gazy, vrátane možného prehodnotenia dohody o pridružení medzi EÚ a Izraelom. Situáciu zásadne zmenilo rozhodnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý nariadil nálety na iránske jadrové zariadenia a pripojil sa k izraelským útokom proti Teheránu.
Jednou z kľúčových otázok bude, či a ako môže EÚ prispieť k návratu k diplomatickému riešeniu krízy. „Očakávam, že ministri zahraničných vecí EÚ… vyzvú všetky strany, aby ustúpili a zachovali zdržanlivosť. Nikto nevie, čo sa stane ďalej, preto sa diplomacia musí vrátiť do centra úsilia, aby sa zabránilo ďalšej regionálnej eskalácii,“ uviedla v nedeľu šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová.
Kallasová predstaví internú správu EÚ, ktorá posudzuje, či Izrael naďalej spĺňa podmienky dohody o pridružení. Dohoda je založená na dodržiavaní ľudských práv, ktoré správa podľa DPA spochybňuje najmä v súvislosti s blokádou humanitárnej pomoci do Pásma Gazy. Izrael prístup pomoci obmedzil s odôvodnením, že z nej profituje palestínske hnutie Hamas.
Na základe zistení budú členské štáty rozhodovať o ďalšom postupe. Medzi možnosťami je zaslanie politického signálu, pozastavenie dohody či zavedenie sankcií. Izrael správu ostro odmietol a označil ju za „morálne a metodologické zlyhanie“.
Úplné zrušenie dohody by si vyžadovalo jednomyseľnú podporu štátov EÚ, čo sa zdá nepravdepodobné, keďže Izrael má v EÚ niekoľko spojencov. Patrí k nim Česká republika či Maďarsko.
Ministri budú rokovať aj o ruskej agresii proti Ukrajine a na zasadnutí sa zúčastní aj šéf ukrajinskej diplomacie Andrij Sybiha. Kallasová by mala informovať o pokroku v jej iniciatíve s cieľom zohnať pre Kyjev v roku 2025 dva milióny delostreleckých nábojov. Diskutovať by sa malo aj o pripravovanom 18. balíku sankcií proti Rusku a situácii v Líbyi a Gruzínsku.
Zdroj feed teraz.sk
